Rogue One: Star Wars Story / Rogue One: A Star Wars Story, 2016 © Lucasfilm Rogue One: Star Wars Story / Rogue One: A Star Wars Story, 2016 © Lucasfilm

Prvý Star Wars príbeh mimo hlavnú sériu dorazil do svetových kín a už po prvom víkende je isté, že to bude veľký úspech. Našťastie nielen komerčný.

Originálny názov
Rogue One: A Star Wars Story

akčný, sci-fi
2016 / 134 min.
USA

Réžia
Gareth Edwards
Scenár
Chris Weitz, Tony Gilroy
Britský režisér Gareth Edwards poňal snímku inak, než by sa od tejto značky čakalo, čo je pre neho už typický rukopis. Star Wars univerzu to však náramne prospelo a zrejme nebudem jediný, kto povie, že Rogue One je jeden z dvoch najlepších SW filmov vôbec, ak nie práve ten najlepší.

Rogue One navyše pokračuje v trende, ktorý Disney po odkúpení Lucasfilmu udal už pri minuloročnej Epizóde VII (Sila sa prebúdza). Približuje celú sériu viac k sci-fi, čo mňa osobne veľmi teší. Charaktery tu už nie sú čierno-biele, dobro a zlo nemajú jasné hranice. Hrdinovia musia pre víťazstvo obetovať často nielen svoje životy.

Príbeh sa začína typicky starwarsovsky. Hlavnú hrdinku vidíme ešte ako dieťa na opustenej farmárskej usadlosti. Udalosti majú rýchli spád, stáva sa z nej sirota, niekto sa jej však ujme. Tentoraz je to len intermezo, síce dôležité, ale ústredný príbeh má prednosť. Preň si lepší námet filmári ani nemohli nájsť. Rogue One totiž hovorí priamo o udalostiach, ktoré viedli azda k všetkému podstatnému v pôvodnej trilógii. Dozvedeli sme sa tak v plnej sile ako Aliancia rebelov získala informácie o tom, ako zničiť Hviezdu smrti. Snímka zároveň dáva bodku za desaťročiami diskusií fanúšikov o tom, prečo obsahovala táto najväčšia zbraň galaxie, schopná ničiť celé planéty, takú fatálnu a pritom jednoduchú slabinu.

Edwards urobil jedno zásadné rozhodnutie už na začiatku. Rozhodol sa snímku poňať ako vojnový film, keďže prakticky celý jeho dej sa týka rôznym spôsobom vojenských operácií. Samo o sebe výborné osvieženie tradičného starwars naratívu a tradícia military sci-fi či jej vizuálna príťažlivosť majú tiež niečo do seba. Producenti z Disney však pre to nemali plné pochopenie a režisérovi nariadili niektoré scény pretočiť, aby boli viac Star Wars. Škoda, lebo scény a pasáže filmu, v ktorom je tento jeho prístup vidieť najvýraznejšie, patria medzi to najlepšie, čo Rogue One ponúka.

Rogue One: Star Wars Story / Rogue One: A Star Wars Story, 2016 © Lucasfilm

Akčné a vojnové scény so sebou priniesli na pomery Star Wars v rámci možností realistické násilie. Kamera sa zobrazovaniu smrti konečne nevyhýba, ale nestáva sa to samoúčelným. Aj vďaka tomu však nejde o film pre deti. Väčšina doterajších filmov série sa snažila byť vhodná aj pre malého diváka, čo bolo často na škodu a nebolo by to inak ani tu.

V prvom rade je to totiž silná dráma plná výrazných charakterov. Dopomáha k tomu celá plejáda výborných hercov na čele s mladou angličankou Felicity Jones, pokračujúc menami Diego Luna, Ben Mendelsohn, Mads Mikkelsohn, či Forest Whitaker. Z menej známych hercov dostal slušný priestor aj Riz Ahmed, ktorý nedávno zažiaril v minisérii od HBO The Night Of.

Nepatrím medzi fanúšikov Star Wars, nevidel som ani všetky doterajšie diely, preto verím, že Rogue One neosloví len ich. Je však nepopierateľné, že nadšenie materiálom hralo dôležitú úlohu pri samotnom nakrúcaní. Je tak v ňom množstvo malých odkazov na staršie filmy, či lepšie povedané Star Wars univerzum ako také. O nič však neprídete, všimne si to málokto. Za zmienku stojí najmä použitie materiálov nakrútených ešte v 70. rokoch pre prvý SW film Nová nádej, ktoré v ňom ale neboli použité. Išlo o zábery bojových pilotov (Red a Golden Leader), ktoré práve tu našli svoje uplatnenie a vytvorili ďalšie prepojenie s pôvodnou trilógiou. Dôležité je to však preto, že na takýchto príkladoch je jasne vidieť, že si autori dali záležať aj na detailoch.

Rogue One: Star Wars Story / Rogue One: A Star Wars Story, 2016 © Lucasfilm

Zopár vecí však popri kvalitných hereckých výkonoch, naozaj dobre napísanom scenári, napätí a výborných akčných scénach išlo trochu do úzadia a legitímne môžu vadiť. Hlavným problémom je hudba. Soundtrack sa Michaelovi Giacchinovi (pracoval napr. na väčšine projektov J.J. Abramsa) nevydaril. Snažil sa pracovať s tradičnými známymi motívmi tejto série a obmieňať ich, ale nešlo mu to. Hudba často priam vadí a objavuje sa aj vtedy, keď je naozaj zbytočná. Podkopáva najmä emocionálne prežívanie filmu, ktoré je tak trochu problémom samo o sebe. Zo záveru sa totiž dalo v tomto smere vyťažiť omnoho viac.

Aj napriek drobným nedostatkom je Rogue One jeden z najlepších filmov tohto roka a má isté svoje miesto medzi najlepšími filmami sci-fi žánru. Priniesol totiž to, čo nám až príliš často vo filmovej tvorbe posledných rokov chýba. Energiu, kvalitné rozprávačstvo a radosť.