Napísať, že Najtemnejšia hodina nie je dobrý film, sa samozrejme nedá. S čistým svedomím však môžem napísať, že je zbytočný. Necítim sa po jeho pozretí obohatený v žiadnom smere. Neprináša ani nový pohľad na danú tému. Koncepčne to nevyzerá zle. Snímka zachytáva niekoľko dní či týždňov od vymenovania Winstona Churchilla za premiéra Spojeného kráľovstva až po operáciu…
Debutujúca režisérka Greta Gerwig chcela, aby film vyzeral ako spomienka. Určite pôsobí veľmi osobne, Gerwig vyrastala v Sacramente a chodila na katolícku strednú ako jej hlavná postava. Neznamená to, že nakrútila autobiografiu a aj za debut sa dá považovať len v zmysle prvého samostatného celovečerného filmu. V skutočnosti Gerwig pôsobí vo filme vyše desať rokov a je jednou z ústredných postáv mumblecoreovej scény.
Rozpočet 350 000 libier dokazuje, ako veľa muziky sa dá zahrať aj za málo peňazí. Hlavne, ak má režisér o filme jasnú predstavu a nechce to skrátka uhrať na konvenciách či efektoch.
V inšpiratívne zrežírovanom podobenstve, zahalenom do nostalgického swingového oparu, s bohatou vizuálnou symbolikou, logicky založenou hlavne na vode, s vtipnými dialógmi a silnými hereckými výkonmi, zaslepenosť a brutalitu poráža otvorenosť a láska. Aspoň niekde.
Z vôle a peňazí neznámeho maniaka Tommyho Wiseaua vznikol v roku 2003 film s jednoduchým názvom The Room. Nič z toho, čo nasledovalo po premiére, už také jednoduché nebolo. V skratke asi toľko, že The Room sa stal kultovým. Pretože povedať o ňom, že je taký zlý, až je dobrý, nestačí. Je príšerný.
Aaron Sorkin je podľa mnohých odborníkov, filmárov a divákov najlepší súčasný scenárista v USA. Jeho štýl, samozrejme, nemusí sedieť všetkým, ale jeho diela sú objektívne precízne do posledného detailu. Jeho silné stránky najviac cítiť v televíznej tvorbe, spomeniem len fenomenálny seriál The Newsroom, ktorý vytvoril pre HBO. Na konte má však viac neopakovateľných titulov. Podobne…
Zoznámte sa s príbehom nenápadnej ženy, ktorá svojim pohľadom na svet zmenila nielen svoje okolie, ale hlavne svoj život. Biografickým filmom dnešná doba praje. Môžeme byť za to vďační, pretože sa tak dozvedáme o najrôznejších ľudských životoch. Niekedy sa môže stať, že forma prekoná obsah a z filmu si odnášate len pocit, že ste boli v kine. V prípade filmu…
Krajina stredozápadu, malé mesto, svojrázne postavičky. Americana. Pred siedmimi mesiacmi tu ktosi znásilnil a zavraždil tínedžerku. Vyšetrovanie sa nikam nepohlo. Mildred Hayes, matka obete, si prenajme tri billboardy na odľahlej ceste, ktorou chodia „iba stratení a retardi“. Stojí na nich postupne:
„Znásilnená, keď zomierala.“
„A stále žiadne zatknutie.“
„Ako to, náčelník Willoughby?“
Najnovší diel Star Wars ságy je však jedným z tých filmov, na ktorých nájdete tým viac chýb, čím dlhšie nad nimi rozmýšľate. V kine vás ľahko môžu premôcť pozitívne dojmy a z projekcie neodídete vyslovene sklamaní.
Yorgos Lanthimos prichádza s novým filmom. Po gréckych drámach Kinetta, Kynodontas, Alpeis a filozofickcom skoroscifi The Lobster servíruje artovejšiemu publiku Zabitie posvätného jeleňa. Emočne náročná žánrovka láka do kín hviezdnym obsadením a prísľubom komplexného filmu plného skvelých hereckých výkonov, precíznej formálnej práce a silnej témy, ktorá zoviera žalúdok. Nie tak celkom.
Loznica nemohol kritiku na tejto úrovni točiť v Rusku. Ako model poslúžila väznica v lotyšskom Daugavpilse, kde väčšina populácie sa aj tak hlási k ruskej národnosti a ešte viac ich govori. Taxikár vysvetľuje krotkej, že na obrovskom väzení závisí celá ekonomika mesta: „Väzenie pomáha ľuďom prežiť.“
Štúdiu Disney sa nedá uprieť, že aj remake dokáže urobiť tak, že pôsobí celkom úprimne ako šľachetný dar novým generáciám divákom. O tom, či sa nová verzia muzikálu Kráska a zviera zaradí do každoročných sviatočných televíznych programov, netreba pochybovať.