The Disaster Artist, 2017 © Continental Film The Disaster Artist, 2017 © Continental Film

Z vôle a peňazí neznámeho maniaka Tommyho Wiseaua vznikol v roku 2003 film s jednoduchým názvom The Room. Nič z toho, čo nasledovalo po premiére, už také jednoduché nebolo. V skratke sa stalo asi toľko, že The Room sa po ignorovaní mainstreamom pozvoľna uchytil ako atrakcia polnočných premietaní a bol počastovaný mnohými efektnými prívlastkami, ako napríklad „Občan Kane zlých filmov“. Pretože povedať o ňom, že je taký zlý, až je dobrý, nestačí. Je príšerný. Je akoby záznamom nočnej mory východoeurópskeho emigranta, ktorý v živote nevidel žiadny hollywoodsky film, a aby ho aklimatizovali na americkú kultúru, pustia mu pred spaním niekoľko klasík s Jamesom Deanom a Marlonom Brandom.

životopisný, komédia
2017 / 103 min.

Originálny názov
The Disaster Artist

USA

Réžia
James Franco
Scenár
Scott Neustadter, Michael H. Weber
Ak ste Wiseauov magnum opus ešte nevideli, môžete si o ňom niečo prečítať aj v našom staršom článku. Bolo by fajn niečo o ňom vedieť predtým, než uvidíte The Disaster Artist. Jamesa Franca totiž fascinoval tak veľmi, že sa rozhodol nakrútiť film o jeho vzniku. Rovnako ako Tommy Wiseau, aj Franco režíruje, produkuje a hrá hlavnú postavu.

Scenár (na rozdiel od Wiseaua) prenechal iným. Scott Neustadter a Michael H. Weber ho spracovali podľa rovnomennej knihy, ktorej spoluautorom je Greg Sestero, Wiseauov „best friend“ (vraj dodnes) a hlavný spolupracovník pri tvorbe The Room. Hral „babyface“ Marka, najlepšieho priateľa hlavného hrdinu Johnnyho. Rolu Grega dostal Jamesov mladší brat Dave Franco. Ak je to vôbec možné, blonďavý preliv a brada na ňom vyzerajú ešte čudnejšie než na Sesterovi.

Greg Tommyho spozná počas hereckého kurzu v San Franciscu. Podivín s rozviatymi tmavými vlasmi a neidentifikovateľným akcentom na rozdiel od Grega netrpí žiadnou hanbou, ide do každého výstupu naplno, fascinuje ho. Napriek tomu alebo práve preto, že odmieta prezradiť čokoľvek zo svojho pozadia, odkiaľ pochádza, aký je jeho vek, odkiaľ má peniaze… Všetky otázky odbíja alebo si vymýšľa nepresvedčivé odpovede. Greg ochotne akceptuje Tommyho tajnostkárstvo ako jednu z úchylok excentrického umelca.

Po iniciačných rituáloch sa presúvajú v Tommyho mercedese do mekky zábavného priemyslu v Los Angeles. Pokúšajú sa preraziť. Greg má aspoň (komicky preexponovaný) výraz všeamerického krásavčeka, rýchlo si zoženie agentku, no Tommymu sa konvenčnými ani nekonvenčnými metódami nedarí nájsť prácu. Keď sa ešte Greg dá dokopy s čašníčkou Amber (Alison Brie), sklesnutý Tommy začína žiarliť.

The Disaster Artist, 2017 © Continental Film

V úvodnej tretine sa najsilnejšie prejavujú homoerotické prvky vzťahu medzi Tommym a Gregom, ale ostane len pri náznakoch. Tommyho nikdy nevidno so ženou a Grega si nárokuje iba pre seba. Avšak ani Gregova hviezda nestúpa, ako by si predstavoval. Keď ich už nik iný nechce angažovať,  spoločná frustrácia ich privedie k nápadu natočiť vlastný film.

Čudujsasvete, Tommy má na to aj peniaze. (Z čoho Wiseau financoval odhadom šesťmiliónový rozpočet, nie je dodnes jasné.) V parodickej strihovej sekvencii sa vrhá do písania scenáru (na písacom stroji) a nasleduje produkcia filmu, hoci Greg scenárom buď až taký nadšený nie je alebo mu nerozumie.

Postupne vzniká legenda. Tommy dennodenne prejavuje svoju nekompetentnosť a v najlepšej hollywoodskej tradícii zneužíva svojich hercov aj štáb, čo vedie ku konfliktom a zdržaniam. Aj vzťah oboch hlavných hrdinov utrpí v priebehu nakrúcania vážne trhliny, hoci spoločná práca ich mala ešte viac zblížiť. Tommy ťažko znáša, že Greg sa rozhodne nasťahovať k Amber. A pri vlastných sexuálnych scénach sa voči partnerke správa hrubo a neohrabane.

The Disaster Artist sa teda úplne nevyhýba ani znepokojujúcim stránkam Wiseauovej osobnosti, nevyrátava len jeho neškodné výstrelky ako neschopnosť udržať futbalovú šišku alebo vybíjanie nervov na novinových stánkoch. Vo Francovom prevedení, čo je asi najsilnejšia stránka filmu, sa prejavujú známky sociopatie, narcizmu či hraničnej poruchy osobnosti

V istých momentoch dej opustí Gregovu perspektívu a Tommyho sleduje osamote, no Tommy nikdy neprejde za čiaru, film sa ho nesnaží diagnostikovať, akceptuje ho ako postavu s tajomstvom, ktorou Wiseau zrejme chce byť. Preto záverečné titulky tvrdia ponad zábery zo súčasných polnočných premietaní a dojemné sláčiky, že dodnes nevieme, odkiaľ Tommy pochádza, skade zobral peniaze alebo aký je starý. Čo nie je tak celkom pravda.

© Continental

Opäť raz Hollywood oslavuje životný príbeh podnikavého, silného jedinca, ktorého cesta k úspechu viedla cez odvrhnutie a sklamania. Prostredie filmového biznisu zvádza tvorcov využiť záplavu kameo úloh, pohybujúcich sa na škále od neškodného rozptýlenia po únavné – pokiaľ ich vôbec zaregistrujete, lebo Sharon Stone ako Iris som nespoznal, tak dlho som ju nikde nevidel.

Wiseaua síce Hollywood spočiatku (odôvodnene) odmietol, no keď okolo The Room vznikol kult a z pojašenca sa stala medzinárodná celebrita, privlastnil si ho svojím typickým spôsobom, ulízaným a podlízavým, ľahko úsmevným životopisom „génia proti svojej vôli“. Najzábavnejšie alebo najpamätnejšie scény z tohto filmu rekonštruujú alebo parafrázujú situácie z The Room. Aj keď je The Disaster Artist vyprodukovaný tisíckrát kompetentnejšie, ponúka iba odvar zo zážitku, ktorý inšpiroval jeho tvorcov.

Nie je nutné vidieť predlohu, aby ste sa zabavili na tomto. No radšej sa vykašlite na sekundárneho parazita predstavujúceho biedu súčasného Hollywoodu a rovno si pozrite, ako sa Tommy Wiseau bez štipky talentu a porozumenia pokúsil parazitovať na klasickom Hollywoode. Pozrite si The Room