Kovalčík Juraj

Hotel Úsvit /
Dá sa aj inak žiť?

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Hotel Úsvit by so svojím drobnohľadom, trpezlivým vyberaním pozoruhodných momentov v živote bezvýznamných ľudí a ich zasadením do zdevastovaného postsocialistického bezútešna mohol fungovať ako perfektná výpoveď o stave spoločnosti. Že tisíce žijú v podobnom postavení aj v hlavnom meste či iných komparatívne bohatých regiónoch, sa snáď zhodneme. Film tak aj funguje, ale ako výpoveď prerušená v dvoch tretinách vety.

Mečiar /
Za siedmimi horami, za siedmimi dolami…

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Ako poučnú rozprávku, všeobecnú story s miestnymi špecifikami, poňala Mečiara Tereza Nvotová. Nejde vás zahltiť faktografiou, z vodcovej politickej a osobnej dráhy vyberá míľniky verejnosti dôverne známe, dramatický vrchol tvorí dianie okolo únosu Kováča mladšieho a defacto politická vražda Róberta Remiáša, nad ktorou Mečiar sebe a svojím kumpánom umyl ruky amnestiou, udalosti spopularizované jarným Únosom.

DOGG /
Pochlapili sme sa, nebojíme sa natočiť strach

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Spoločnou témou štyroch krátkych filmov mal byť strach, „jedna z najčastejšie sa prejavujúcich ľudských emócií“. Že sa fakt robia kvázigeneračné kolekcie, pardon kompilácie, je znakom prekvitajúcej karpatskej kinematografie, to zas bude ochkania nad číslami v ročenkách. Páni, prekonávame rekordy!

Čiara /
Kým dcéra nezaspieva

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Teraz, keď už Čiaru videli všetci, čo mohli, a prekonala aj čísla Únosu, je vcelku nanič písať, či sa na film oplatí ísť alebo nie. Skôr by som dal pár vetičiek, čo Čiara znamená v kontexte slovenského filmu.

Pod lampou býva najväčšia lampa /
10. ročník najroztopašnejšieho SK filmového festivalu

Juraj Kovalčík / Téma /

Patrí ku krajším bilanciám môjho patetického života, že som sa väčšiny z desiatich ročníkov Festu Anča zúčastnil. Prvýkrát v roku 2010. Pamätám sa na interview s Admirálom na lavičke pred stanicou. Pamätám sa na barmana, také ucho, ktorý ma nechal nadránom vyviesť z baru pre vlastné víno. Ucho stále robí na bare a už kočíkuje vlastného uchatého pankáča. Pamätám sa na nekonečné noci a nekonečné rána za stolom na dvore, strávené v povznášajúcich debatách so somrákmi a ženami s obrovskými očami. Pamätám sa na všetky filmy… No jasné.

Špina /
Nie, nemôžu si za to samy

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Tereza Nvotová Špinou debutuje, je to jej absolventský film na FAMU a absolvovať dlometrážnym filmom je dosť výnimočná vec, o to viac, že rotuje na festivalovom okruhu a šiel do kinodistribúcie v Čechách aj na Slovensku. Naša kinematografia je bohatšia o výrazný talent. A o film, ktorý otvára nástojčivé témy, obvykle ignorované alebo zamlčiavané, čo obetiam sexuálneho násilia pridáva okrem utŕženej rany aj urážku. Nie, nemôžu si za to samy.

Tereza Nvotová: „Nechcela som urobiť film iba o tom, že niekto trpí.“ /

Juraj Kovalčík / Rozhovory /

Tereza Nvotová (1988), dcéra režiséra Juraja Nvotu a herečky Anny Šiškovej, debutuje celovečerným hraným filmom Špina. Je to jej absolventský film na FAMU, kde vyštudovala aj dokumentaristiku. Zaujala už svojím prvým dokumentom Ježiš je normálny! z roku 2008 o sektároch. Okrem toho hrala vo viacerých českých a slovenských filmoch (Malé oslavy, Tango s komármi). Momentálne strihá celovečerný portrét Vladimíra Mečiara.

Denník z ArtFilmu, part 2 /
Wet dreams never dry

Juraj Kovalčík / Správy /

Prvé festivalové ráno v stane. Odhadom niekedy po štvrtej sa vracia do stanovej osady rozjarená partia, plná zážitkov a túžby vykecávať sa o nich z plných pľúc, čo ostatných osadníkov dosť irituje. Po sérii zdvorilých upozornení sa nakoniec ozve rázny hlas nasratej Češky: „Držte kurva tlamy, nejste tady sami!“ Rýmovačka! Potom som opäť spokojne zaspal…