Kovalčík Juraj

Mníška /
Najsvätejšie hovno

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Producenti a distribútori budú Mníšku považovať za úspech, ak im návštevnosť vráti a znásobí na dnešné pomery smiešny dvadsaťmiliónový rozpočet. Vzhľadom na popularitu conjuringovského univerza stávka na istotu. Ak očakávate od svojho hororu aj zaujímavé postavy a príbeh, ktorý vás chytí a nepustí, nevidím dôvod pomáhať im, vaše peniaze nepotrebujú a svoj čas môžete zabiť aj inými hlúposťami.

Dôverný nepriateľ /
Server, ktorý ma miloval

Juraj Kovalčík / Recenzie /

V dobrej tradícii Hriechu Kataríny Padychovej a iného zbytočného ženského utrpenia sci-fi triler Dôverný nepriateľ postuluje „milostný trojuholník budúcnosti: On – Ona a Dom“ i pýta sa nástojčivo: „Má vôbec ľudská láska a človek šancu v milostnej šachovej partii proti stroju, ktorý sám stvoril a vypracoval do dokonalosti?“

Philipp Eichholtz: „Pre mladého filmára je predstava troch filmov za 15 rokov strašná.“ /

Juraj Kovalčík / Rozhovory /

Philipp Eichholtz (1982) je nemecký filmový režisér, scenárista a strihač. V 15 rokoch začal nakrúcať amatérske krátke filmy, ktoré sa postupne presadzovali aj na festivaloch. Napriek tomu, že neabsolvoval formálne filmárske vzdelanie, rozhodol sa venovať filmu profesionálne. V roku 2014 bol uvedený jeho prvý celovečerný film Liebe mich!. Na 20. ročníku letného filmového festivalu 4 živly prezentoval už svoj štvrtý film Úlet (Rückenwind von vorn, 2018).

Parralel /
Vysoké konceptó, hlboký pád, nevyhnutná amnézia

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Tridsiatnik z Čiech, žijúci na Slovensku, si vymyslel aronofsko-nolanovskú zápletku, ktorú sa podujal realizovať s rozpočtom milión korún (círka). S prispôsobenými očakávaniami ma vlastne pobavilo zistenie, že keď neskoršieho Nolana alebo fontánovského Aronofského zbavíte dobrej kamery, vizuálneho kúzla, ich storky sú v jadre banálne a patetické báchorky, preklady biblie do postmoderného jazyka.

Prekliate dedičstvo /
(Viac ako) miniatúra hororového žánru

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Prekliate dedičstvo natočil ako svoju celovečernú prvotinu zarytý vyznavač hororov Ari Aster a film je vyznaním lásky tomuto populárnemu žánru, predovšetkým klasikám zo 60. a 70. rokov, keď sa horory v rukách vynikajúcich režisérov vyhrabali z béčkového statusu a aj najsnobskejší kritici ich museli začať brať vážne.

Koberec, ktorý tam nebol /
Report z Fest Anča 2018

Juraj Kovalčík / Téma /

Mojou hlavnou ambíciou pred príchodom na Anču 2018 bolo stihnúť viac z filmového programu než minulý rok, predovšetkým súťažné sekcie. To sa mi, myslím, podarilo. Za hlavnú zmenu z osobného pohľadu považujem, že azda prvýkrát som mal okolo seba väčšiu skupinu ľudí, pozbieraných z Malého Berlína (trnavské nezávislé kultúrne centrum) a jeho okolia. Jedenásta Anča si pripravila vlastné zmeny. Tematický fokus zameraný na propagandu nahradil doterajšie národné okienka.

Odnikiaľ /
Bola som matka

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Medzi rokmi 2000 až 2007 Nacionálno-socialistické podzemie (NSU) spáchalo sériu teroristických útokov na príslušníkov tureckej a kurdskej menšiny v Nemecku (hoci medzi 10 zabitými boli aj dvaja gréckeho pôvodu). Obete boli väčšinou vlastníkmi malých prevádzok, kebabov či stánkov so zeleninou, vrahovia ich strieľali zblízka do tváre. Skupina bola podozrivá aj z bombových útokov. Na rasovo motivované násilie reaguje režisér Fatih Akin, ktorý sa nikdy neštítil kontroverzných tém, príbehom Nemky Katje, vydatej za Kurda Nuriho a matky 5-ročného Rocca.

Hmyz /
O tom ale film nie je

Juraj Kovalčík / Recenzie /

So Švankmajerom sa nebudem lúčiť len preto, že vypustil ostentatívne posledný celovečerný film. Vyzerá byť pri plnej sile a ktovie čo všetko ešte chystá. Aj keby nič, aj tak sa s ním nebudem lúčiť. Rozluky sa spájajú s takými tými horkými emóciami, sentimentalitou, aká obvykle chýba v jeho prácach, a vyhýba sa jej aj v Hmyze, hoci inak sa nevyhýba ničomu, čo je ľudské, ani tomu, čo je neľudské.

Dubček /
Prídem aj do kina, ale bude to dôstojné?

Juraj Kovalčík / Recenzie /

Za svojho života bol Alexander Dubček (krátko) veľkým papalášom a po svojej predčasnej smrti ostane už veľkým papalášom slovenskej politickej histórie dokiaľ bude národ živý, a to podľa hymnických piesní bude večne. Preto spracovať jeho život vo filme s lapidárnym názvom Dubček musela byť príťažlivá, no nie jednoduchá úloha.