Everybody’s Everything (2019). © Gunpowder & Sky

Netrvalo to dlho. Asi tri sezóny.

dokumentárny, životopisný, hudobný
2019 / 116 min. / MP 15

Originálny názov
Everybody's Everything

USA

Réžia
Sebastian Jones, Ramez Silyan
Scenár
Niektorí – napríklad ja – ledva stačili zachytiť, že niekto taký existuje a robí hudbu. A zrazu bol mŕtvy. Prvé pesničky vydal na SoundCloude v roku 2014, predávkoval sa v novembri 2017. Mal 21 rokov a dva týždne.

Nemám vôľu ani možnosti venovať svoj rapídne sa míňajúci čas každému novému tínedžerskému idolu. Pri Lil Peepovi je mi to trochu ľúto. Zisťujem, že sa k jeho hudbe dá vracať. Aj mimo singlov.

Spolu s ďalšími emo-rapermi vyliezajúcimi z detských izieb v polovici desiatych rokov Lil Peep (vlastným menom Gustav Åhr) zvrátil jednu zo základných charakteristík rapu, keď jeho vonkajšiu agresivitu obrátil proti sebe. Svojimi skladbami akoby neustále vyháňal vlastných démonov. Paradox je v tom, že bez démonov depresie, bipolárnej poruchy a súvisiaceho (zne)užívania drog by to nebol on.

Ponúka sa vizuálna ilustrácia. Gusova priateľka zo strednej spomína na to, ako sa zaoberal svojimi pribúdajúcimi tetovaniami na tvári. Načo si ich dával robiť, keď sa potom kvôli nim trápil? Potreboval nimi zdôrazniť svoju odlišnosť, odmietanie normálneho džobu, zaradenia sa do spoločnosti. Napriek vnútornému presvedčeniu preňho nebolo jednoduché potvrdiť svoju výlučnosť, outsiderstvo. Možno by to bolo ľahšie, keby šlo iba o pózu. Ale z frajeriny si na čelo nedáte vytetovať „Crybaby“.

Dokument zachováva typické prvky životopisnej štruktúry, postupuje viac-menej chronologicky od detstva, cez hudobné začiatky, meteorický vzostup až po náhlu smrť a odkaz. K niektorým momentom a dôležitým osobám sa vracia. Vzhľadom na to, že Gustav zomrel na prahu dospelosti, je pochopiteľné, že sa zdôrazňujú vzťahy v rodine. Jeho matka Liza Womack má prominentné miesto v obsadení a podieľala sa aj na produkcii.

Na hudobníkovo osobné a umelecké formovanie mala výrazný vplyv absencia otca, ktorý odišiel od rodiny po rozvode na prahu Gusovej puberty. Náhradný mužský vzor našiel vo svojom starom otcovi. Johna Womacka (významného historika) po väčšinu času sprítomňujú listy, ktoré vnukovi písal. Na kamere sa zjaví až v úplnom závere. Ich vzťah dodáva naratívu dokumentu zvláštnu dynamiku. Womackove listy sú vždy láskyplné a majú aj vysokú literárnu hodnotu. Je jasné, že mu bolo jedno, koľko tetovaní a kde jeho vnuk nosí, videl v ňom stále predovšetkým svojho vnuka.

Everybody’s Everything (2019). © Gunpowder & Sky

Čítaním z úryvkov listov film naberá ešte ďalší rozmer. Vyvažujú obrazovú hyperstimuláciu. Prislúchajúc ku generácii Z, Gus mal takpovediac každý svoj krok zachytený na videokamere alebo fotoaparáte, sprvu rodičmi, neskôr sám sebou a svojimi rovesníkmi na mobile. Nevýhodou lo-fi estetiky amatérskych záznamov a neskorších (zámerne lacných a zrnitých) hudobných videí alebo roztrasených a zle zaostrených záznamov z koncertov je iba to, že sa na ne súvisle ťažko pozerá dlhšie než pár minút.

Klišé sa vyskytujú, ale dajú sa pretrpieť. Manažér napríklad hovorí o rozdvojenej osobnosti; akože bol Gus a bol Lil Peep, čo je mantra pri každej verejne známej osobnosti. Objavujú sa prirovnania k iným mladým martýrom. Zjavný je Kurt Cobain, pretože sa k nemu Lil Peep sám hlásil. Nepriamo, v názve filmu a v zdôrazňovaní toho, ako Gus nevedel povedať nie, ako sa všetkým naokolo snažil pomáhať, ho vtesnávajú do mesiášskej figúry. Skoro ako povinnosť znejú zmienky o odpore voči kapitalizmu a reforme hudobného priemyslu. Tiež zmätene a podozrivo pri chlapcovi, ktorý pričuchol aj k modelingu a išiel si zakladať vlastnú módnu značku.

Trochu lacnú kontroverziu režiséri rozdúchavajú okolo spevákovho odchodu zo sveta a úlohy, ktorú pri tom zohrali ľudia v jeho blízkosti. Najprv nechávajú hovoriť rapera Mackneda z Peepovho kolektívu GothBoiClique, ktorý bol tiež v autobuse, kde sa Peep predávkoval a čelí nenávistnej kampani fanúšikov za to, že ho zabil. A potom strih na Jaya Greena (JGRXXN) z Peepovej predchádzajúcej skupiny SCHEMAPOSSE, ktorý tam síce nebol, ale zjavne tých, čo boli, podozrieva z niečoho nekalého.

Namiesto rozohrievania beefov a živenia konšpirácií (ako rezignovane očakáva Mackned) mohli autori Lil Peepovo predávkovanie sa fentanylom v kombinácii so Xanaxom zasadiť do širšieho kontextu opioidnej epidémie v Spojených štátoch. V roku 2017 na predávkovanie opioidmi zomrelo 47 600 Američanov. Zhruba polovicu týchto úmrtí zapríčinil fentanyl, liek proti bolesti 30-50-krát účinnejší ako heroín.

Je pochopiteľné, že sa raperova rodina snaží, aby nebol vnímaný ako feťák. Užívanie drog však bolo typickou témou Lil Peepových songov. Vyzátvorkovaním problému sa retušuje a prepisuje aj jeho odkaz.

Everybody’s Everything (2019). © Gunpowder & Sky

Gus nevedel povedať nie. Ako si môžete všimnúť v sérii spovedí jeho vrstovníkov, naopak najpoužívanejším výrazom generácie Z je „like“, slovenský ekvivalent „akože“. Akoby (ha!) sa nedalo nič pomenovať jednoznačne, všetko je len prímer, jazyk cez svojich používateľov sám priznáva svoju abstraktnosť, odtrhnutosť od skutočnosti, neschopnosť zachytiť svet v jeho úplnosti.

V kontexte Lil Peepovej hudby a textov už tento všadeprítomný „lajk“ nemôže byť iba bezpríznakovou pomôckou súvislého prejavu, hmkátorom. Vyjadruje – veľmi nenápadne a o to výstižnejšie – zdieľanú krízu sebavedomia, vzťahovania sa ku skutočnosti, o ktorej sa už nedá povedať nič alebo iba veľmi málo, lebo ju prekrývajú vrstvy mediálnych zobrazení. Skutočné je iba to, čo dokáže upozorniť na svoju existenciu dostatočným počtom zdieľaní. A čo to znamená, je veľmi neisté. K významu sa nedá dopracovať, keďže sociálne siete nepreferujú expertnú zhodu, ale nekonečnú laickú polemiku.

V tomto zmysle Lil Peep – človek a umelec – reprezentuje súčasnosť akože dokonale.