Hans Petter Molland zopakoval svoj severský vtip s o niečo lepšími výrazovými prostriedkami a prepašoval do neho o čosi viac podnetov na premýšľanie. Vo výsledku je to však, rovnako ako na prvýkrát, stále tá oddychová gangsterka, ktorú nemožno brať príliš vážne.
Mladý režisér Teodor Kuhn dlhodobo deklaroval, že Ostrým nožom je inšpirovaný dodnes neuzavretou vraždou študenta Daniela Tupého v roku 2005. Zločinom, ktorý naplno odhalil slovenskú realitu Teovej (a mojej) generácii.
Ak je pravdivá veta z manifestu „islandskej verzie Andersa Brejvika“ (voľný citát z filmu), že sme posledná generácia, ktorá ešte môže zvrátiť globálnu podnebnú zmenu, že naše deti sa už do nej narodia, tak to asi nedáme. A možno je to len spôsob, ako sa cítiť dôležito. „Posledná generácia“. Neberte sa tak vážne, planéta vás určite neberie. Toto všetko a iné veci hovorí (a spieva) „Žena na válečné stezce“.
Scenár filmu Hranica vznikol podľa poviedky švédskeho spisovateľa Johna Ajvide Lindqvista, ktorého debutový román Låt den rätte komma in bol adaptovaný do úspešného rovnomenného filmu z roku 2008 (a menej úspešnej americkej verzie). Pôvod námetu umožňuje lepšie porozumieť žánrovému označeniu Hranice aj tej časti distribučného popisu, kde sa hovorí, že sa vo filme „spája realistická dráma a severský mýtus“. Lindqvist je známy hlavne ako hororový autor a spojenie realistickej drámy a mýtu alebo fantasy dobre vystihuje aj vampírsky príbeh Nech vojde ten pravý.
Bird Box priniesol niekoľko zaujímavých a oprášil niekoľko starých, ale osvedčených nápadov. Z hľadiska tvorby od Netflixu je to slušný nadpriemer a patrí k tomu najlepšiemu, čo z filmovej tvorby služba ponúkla.
Vo filmovom portréte výtvarníka Alexa Mlynárčika, uvedenom koncom roku 2018 pod názvom Inde, sa spomína aj Peter Kalmus ako ten, ktorý naňho vytiahol spoluprácu s komunistickou tajnou políciou. Hneď nato prišiel do distribúcie Prípad Kalmus, film hľadajúci odpoveď na otázku, prečo tento enfant terrible slovenského výtvarného umenia a politického aktivizmu robí všetko to, čím je dobre známy – protesty, provokácie, intervencie.
Záver rozdelí publikum na dva tábory. Na divákov, ktorí odchádzajú z kinosály nadšení z oslobodzujúceho posolstva a na sklamaných návštevníkov, krútiacich hlavami nad logickými chybami a neuveriteľne deravým príbehom pritiahnutým za vlasy.
David Mackenzie nám priniesol vyspelý, zručne nakrútený historický film, ktorý nerobí prívlastku „historický“ hanbu. Ak máte predplatený Netflix, je to jasná voľba na najbližší večer.
Alfonso Cuarón vytvoril svoje životné dielo. Perfektne zvládol filmárske umenie a vďaka jasnej vízii a osobnej zangažovanosti ho posunul na majstrovskú úroveň.
Pred tromi rokmi Saulov syn prekopal konvencie filmov o holokauste, čo je obvykle výrazne slzopudný variant historickej drámy. Niežeby ponúkal odstup. Naopak, ešte zosilnil fyziologický zážitok. Kamera visela na chrbte hlavného predstaviteľa a spolu s ním blúdila koridormi vyhladzovacieho tábora. Malá hĺbka ostrosti zároveň deformovala, zahmlievala okolité udalosti a postavy. László Némes s kameramanom Mátyásom Erdélym v Súmraku cibria metódu na premyslenie žánru historickej drámy ako takej.
Samuel Maoz si nesie traumu z hanebnej vojny v Libanone. V roku 1982 bol v jednom z prvých tankov, ktoré vtrhli na územie na juhu krajiny. Téme sa venoval v čiastočne autobiografickom debutovom hranom filme Lebanon (2009). Jeho nasledujúci film Foxtrot sa odohráva v súčasnosti. Útočenie, agresivitu z predchádzajúceho príbehu nahrádza paranoja a statické stráženie stanovišťa v púšti skupinou štyroch vojakov.
Film veľmi pomaly odkrýva všetko, čo skrýva pod pomerne jednoduchou formou. Práve to je dôvodom, prečo postupným smerovaním k záveru pôsobí vznešene a pritom tak skromne. Spočiatku jednoduchý, no pritom geniálny – ako aj samotná Thelma. Diváka priková do sedačky strhujúcou atmosférou, prinúti premýšľať a utkvie v pamäti.