MP 15

High Life polarizuje divákov. Pre niekoho nudná, rádoby filozofická, sebastredná hovadina, pre iných komorná expresionistická rozprava tak málo vídaná v sci-fi kabáte. Na každým šprochu je pravdy trochu, no film jednoznačne stojí za pozornosť. Nemusí to byť snímka na viaceré pozretia, no za skúšku jednoznačne stojí. Zvláštnym spôsobom rozprávania mi pripadá ako kompilát dvoch pomerne odlišných filmov, s rôznou kvalitou i výpovednou hodnotou, doplnený výbornou hudbou, zlostnou, surovou nahotou a veľmi zaujímavým klimaktickým záverom. Jednoducho čudné, ale tak dobre.

Miesto toho, aby sa Jordan Peele sústredil na budovanie sveta a lepšie uchopil skutočne odvážny koncept, neodpustil si svoje satirické prvky.

Neviem si tento napriek negatívam stále vydarený akčný thriller predstaviť v klasickej kinodistribúcii. Netflix mu rozhodne pristane a nikto sa naň nemôže hnevať.

Ak chcel Tomáš Krupa obhájiť možnosť jednotlivca rozhodnúť o tom, akým spôsobom odísť zo sveta, urobil to veľmi dobre. (Z jeho vyjadrení je jasné, že je pro-choice.). Jeho film totiž Janette doslovne neobhajuje, necháva ju hovoriť za seba, snaží sa ukázať, aký je jej svet a aká je ona. Nepodceňuje divákov, používa obrazové metafory a štylizovanú kameru.

Hans Petter Molland zopakoval svoj severský vtip s o niečo lepšími výrazovými prostriedkami a prepašoval do neho o čosi viac podnetov na premýšľanie. Vo výsledku je to však, rovnako ako na prvýkrát, stále tá oddychová gangsterka, ktorú nemožno brať príliš vážne.

Mladý režisér Teodor Kuhn dlhodobo deklaroval, že Ostrým nožom je inšpirovaný dodnes neuzavretou vraždou študenta Daniela Tupého v roku 2005. Zločinom, ktorý naplno odhalil slovenskú realitu Teovej (a mojej) generácii.

Ak je pravdivá veta z manifestu „islandskej verzie Andersa Brejvika“ (voľný citát z filmu), že sme posledná generácia, ktorá ešte môže zvrátiť globálnu podnebnú zmenu, že naše deti sa už do nej narodia, tak to asi nedáme. A možno je to len spôsob, ako sa cítiť dôležito. „Posledná generácia“. Neberte sa tak vážne, planéta vás určite neberie. Toto všetko a iné veci hovorí (a spieva) „Žena na válečné stezce“.

Scenár filmu Hranica vznikol podľa poviedky švédskeho spisovateľa Johna Ajvide Lindqvista, ktorého debutový román Låt den rätte komma in bol adaptovaný do úspešného rovnomenného filmu z roku 2008 (a menej úspešnej americkej verzie). Pôvod námetu umožňuje lepšie porozumieť žánrovému označeniu Hranice aj tej časti distribučného popisu, kde sa hovorí, že sa vo filme „spája realistická dráma a severský mýtus“. Lindqvist je známy hlavne ako hororový autor a spojenie realistickej drámy a mýtu alebo fantasy dobre vystihuje aj vampírsky príbeh Nech vojde ten pravý.

Bird Box priniesol niekoľko zaujímavých a oprášil niekoľko starých, ale osvedčených nápadov. Z hľadiska tvorby od Netflixu je to slušný nadpriemer a patrí k tomu najlepšiemu, čo z filmovej tvorby služba ponúkla.

Vo filmovom portréte výtvarníka Alexa Mlynárčika, uvedenom koncom roku 2018 pod názvom Inde, sa spomína aj Peter Kalmus ako ten, ktorý naňho vytiahol spoluprácu s komunistickou tajnou políciou. Hneď nato prišiel do distribúcie Prípad Kalmus, film hľadajúci odpoveď na otázku, prečo tento enfant terrible slovenského výtvarného umenia a politického aktivizmu robí všetko to, čím je dobre známy – protesty, provokácie, intervencie.

Záver rozdelí publikum na dva tábory. Na divákov, ktorí odchádzajú z kinosály nadšení z oslobodzujúceho posolstva a na sklamaných návštevníkov, krútiacich hlavami nad logickými chybami a neuveriteľne deravým príbehom pritiahnutým za vlasy.

David Mackenzie nám priniesol vyspelý, zručne nakrútený historický film, ktorý nerobí prívlastku „historický“ hanbu. Ak máte predplatený Netflix, je to jasná voľba na najbližší večer.