MP 15

Návrat na scénu po 17tich rokoch s výmenou režiséra neveštil podľa priemerných trailerov zrovna vydarený kúsok. Kedysi slávny producent Jerry Bruckheimer vycítil príležitosť a po siahodlhom produkčnom pekle zveril tretí príbeh miamských polišov do rúk neznámym nadšencom akčnej série. Režijní nováčikovia Adil El Arbi a Bilall Fallah však všetkým vyrazili dych kvalitou, ktorú do kinosál nakoniec doručili. Za…

V histórii švédskej justície sa prípad Thomasa Quicka/Sture Bergwalla vymyká všetkým štandardom. Začiatkom 90. rokov bol ako drobný kriminálnik umiestnený v ústave pre duševne chorých. Pred ošetrujúcimi lekármi začal odhaľovať omnoho temnejšie tajomstvá a postupne sa priznal k vyše tridsiatim vraždám. Medzi rokmi 1994 až 2001 bol usvedčený z ôsmich z nich. Kolosálne zlyhanie justičného systému poskytlo výborný filmový námet a novinár Hannes Råstam (nechtiac) poskytol vďačný typ na hlavného hrdinu.

Prvý zradca jednoznačne nerobí hanbu mafiánskym filmom. Trochu klame telom a ponúka v skutočnosti o čosi menej, na čo sa hrá. Aj napriek tomuto konštatovaniu má veľa pozitív a nájsť dôvody, prečo naň zájsť do kina, je veľmi jednoduché. Precízne natočený životopis plný dátumov, miest a mien možno neponúka príležitosť dostať sa do hlavy prvého zradcu sicílskej mafie, no ponúka solídny mafiánsky príbeh s dôrazom na reprezentáciu skutočnej histórie.

Vo svojich filmoch sa Jan Jakub Kolski rád racia do krajiny svojho detstva. Zápletku Milosti uvádza autobiografickými motívmi. Má ísť o príbeh jeho starých rodičov, usadených v dedine neďaleko Łódźe, u ktorých vyrastal. Kolského nezaujíma verné prerozprávanie historických udalostí. Uskutočňuje nesplnené sny. Svojej starej matere a prenesene všetkých, ktorí vo vojne a po nej prišli o blízkych a snažili sa zachovať si aspoň zvyšky dôstojnosti.

Vandamov otec umrel predčasne, ešte keď bol Vandam chlapec. Syn si do dospelosti preniesol zopár výchovných rád („buď tvrdý“ alebo „když něco posereš, dones jí kytku“) a trpkosti za oboch. Robí dvesto klikov denne, boxuje do vreca, večery trávi s kumpánmi v sídliskovej krčme Severka. Keď niekto podľa neho robí bordel – Vandamova definícia bordelu je veľmi pružná –, tak ho poučí o živote. Teda zmláti.

Dolemite Is My Name je vydarenou biografickou komédiou o nevšednej postavičke jednej subkultúry. Eddie Murphy, Wesley Snipes a aj ich ďalší menej známi hereckí kolegovia sa vedome pohrávajú so zveličením stereotypov, no neskĺzavajú do paródie samých seba. Ukazujú sa v tom najlepšom komediálnom svetle.

Ako pohľad do neľahkého sveta žien na okraji spoločnosti film obstojí. Vážnejší tón mu pristane. Nečakajte však nejaký premyslený striptérsky heist. Avšak priestor 110 minút mi príde vzhľadom k nekomplikovanému deju bez vedľajších vrstiev ako zbytočne veľkorysý.

V pamäti vám okrem vydareného úvodu utkvie najmä šialený parkúr po rozostavanej výškovej budove a finále s jedným obrím plávajúcim magnetom. Opäť sa raz ukázalo, že prílišná kreatívna sloboda je občas na škodu.

V Portréte ženy v plameňoch sa stretáva historická lesbickoromantická dráma s témami rodovej rovnosti a možností umeleckého vyjadrenia v širšom spoločenskom kontexte. Otázky, čo sa môže a čo nemôže zobraziť a kto to môže zobraziť, sú aktuálne aj v súčasnosti. Dosiahli napríklad ženy režisérky vo filme rovnaké príležitosti ako muži? Sciamma podporuje hnutie 50/50, určite by k tomu mala čo povedať.

The King je poctivá historická dráma so skvelým hlavným hrdinom a ešte lepším antagonistom. Jej pomalšie tempo plne vynahradia dobre prepracované postavy, dobová výprava a finálna bojová scéna. Keďže ide o adaptáciu Shakespearových hier Henry IV. a Henry V., historickú presnosť nemá zmysel rozoberať.

Vietor je originálna obrazovo-zvuková výpoveď o súžití a boji človeka-jednotlivca aj civilizácie s prírodou a jej najničivejšími prejavmi. Úvaha o tom, aké je naše miesto vo večnom cykle deštrukcie a obnovy. Dokument s odvážnym autorským plánom, ktorý Bielawskému vyšiel znamenite.

„Film o najväčšej legende (česko)slovenskej poetickej scény – Jozefovi Urbanovi,“ uvádza distribútor. Podobné hyperboly bývajú varovným znamením. Platí to aj v tomto prípade. Ak bol Jozef Urban taký talentovaný umelec, ako ho vidia jeho pozostalí zvolenskí priatelia, zatrhol by im túto prvoplánovú, poloamatérsku a nevkusnú „poctu“ v zárodku. Aby nestrápnili seba ani jeho.