Samuel Maoz si nesie traumu z hanebnej vojny v Libanone. V roku 1982 bol v jednom z prvých tankov, ktoré vtrhli na územie na juhu krajiny. Téme sa venoval v čiastočne autobiografickom debutovom hranom filme Lebanon (2009). Jeho nasledujúci film Foxtrot sa odohráva v súčasnosti. Útočenie, agresivitu z predchádzajúceho príbehu nahrádza paranoja a statické stráženie stanovišťa v púšti skupinou štyroch vojakov.
Film veľmi pomaly odkrýva všetko, čo skrýva pod pomerne jednoduchou formou. Práve to je dôvodom, prečo postupným smerovaním k záveru pôsobí vznešene a pritom tak skromne. Spočiatku jednoduchý, no pritom geniálny – ako aj samotná Thelma. Diváka priková do sedačky strhujúcou atmosférou, prinúti premýšľať a utkvie v pamäti.
Povrchne je tvár známkou totožnosti (identifikačné preukazy s fotografiou tváre), povrchne film Tvár hovorí o identite. Režisérka však spochybňuje a kruto sa vysmieva tomuto povrchnému, obmedzenému, tunelovému videniu. Hľadá vnútornú povahu ľudí a vecí, pravdu a krásu, čo je za ich funkciou, stavom, kostýmom. Možno preto „špatí“, deformuje povrch filmového obrazu, podobne ako deformuje tvár svojho protagonistu.
Garrone do sociálnej drámy veľmi dobre komponuje odkazy na absurdnosť a nefunkčnosť právneho i sociálneho systému a uvažuje o hraniciach medzi morálkou a ľudskosťou. Silná snímka, často označovaná aj za mestský western, mení pozície psa a jeho pána a aj s drobnými chybičkami sa na ňu veľmi dobre pozerá.
Gustav Möller a jeho bývalí spolužiaci z Dánskej filmovej školy v Kodani vyprodukovali jeden z najsuverénnejších európskych debutov tohto desaťročia. Tiesňové volanie divákov nenechá dýchať, a pritom sa takmer celé odohráva v ich predstavivosti. Od formy sa tiež nedá oddeliť, že film nastoľuje výsostne aktuálne etické otázky, vzťahujúce sa na policajnú prácu a spoliehanie sa na informačné technológie.
Vo finálnej dvadsaťminútovke kinosála takmer nedýchala. Greenovi s McBrideom sa podarilo poukázať na kvality nestarnúceho originálu a naviazali naň svojou variáciou bez zbytočných novátorských prvkov.
Medzi Goddardovými inšpiráciami sa určite nachádza Tarantino z Osem hrozných ((uzavretie postáv v malom priestore, eskalácia násilia). Avšak postráda tarantinovskú karnevalovú záľubu v striekajúcej krvi, čiže násilie nepôsobí groteskne. Napriek všetkému zabíjaniu a spriadaniu dobra a zla akoby Drew Goddard stále odmietal podľahnúť cynizmu a veril v možnosť (a dôležitosť) slobodnej voľby.
3 dni v Quiberone presne, ale s rešpektom a tabuľkovo zobrazujú dynamiku vzájomných závislosti, využívania a vyžierania sa v šoubiznise, síl, ktoré človeka vystaveného ich pôsobeniu tak dlho a v takej miere ako bola Romy Schneider, v kombinácii s osobnými faktormi takmer isto zničia. Zomrela rok po zobrazených udalostiach na zástavu srdca. (Túto informáciu záverečné titulky neobsahujú. Predpokladá sa, že publikum vie.)
Utøya, 22. júla stavia pamätník utrpeniu stoviek detí a dospievajúcich, ktorým ktosi v mene svojich ideálov uprel právo na život a nedal žiadnu šancu brániť sa. Ak sa len nemali proti nemu rozbehnúť s holými rukami. V súlade so skutočnosťou nevykonávajú vo filme takmer nepredstaviteľne heroické akty. Nešlo o to ich ospevovať. Získavajú naspäť tváre, príbehy, vlastné, niekedy problematické osobnosti.
Záhada Silver Lake s premiérou v Cannes, nonsensovým dejom, ľahkými mravmi a nekompromisne individualistickou víziou nemá veľký komerčný potenciál. Má však šancu prerásť v podobný kult, aký vznikol okolo coenovského Big Lebowski. A ak nie, tak je zrejme príliš zahrabaná v sebareferenčnej mytológii Hollywoodu a Los Angeles.
Aj napriek tomu film vtiahne divákov do deja, na postavách vám záleží a ste zvedaví na vyvrcholenie. Studená vojna je veľmi živou snímkou, aj keď je nutné povedať, že pomerne okato kalkuluje s emóciami diváka. To všetko však hrá do konceptu silného filmu s jednoduchou premisou, no o to prepracovanejšími detailmi, ktorý môžu doceniť profesionáli aj laici. Nájde sa len veľmi úzka skupina divákov, ktorí budú považovať Studenú vojnu za stratu času.
Filmov o únosoch/zmiznutiach maloletých bolo v poslednom období viac, takže Pivnici nestačí „slušná“ úroveň, aby sa z nich obzvlášť vynímala. Ani násilie neprekračuje štandardy, čo prezrádza už zvolené vekové odporúčanie. Aj ten odkaz na fritzlovskú pivnicu je trochu pochybný, lebo pivničná kobka sa tu vlastne používa v závere na odhalenie pôvodného zla.