Bozk
Tenká hranica medzi láskou a ľútosťou

Dánsky režisér Bille August si za svoju dlhoročnú kariéru vybudoval závideniahodnú reputáciu. Držiteľ dvoch Zlatých paliem z Cannes ako aj Oscara za najlepší zahraničný film má na konte zbierku zárezov. Dominantná direktorská sila sa výrazne prejavila v Európe i v Hollywoode. Spomeňme aspoň kúsky Les Miserables (r. 1998), Dom duchov (r. 1993), 55 schodov (r. 2017), Zappa (r. 1993), či práve oscarový Pelle dobyvateľ (r. 1987). Do tohtoročnej ponuky festivalu severského filmu Scandi sa dostala Augustova snímka Bozk (The Kiss / Kysset; r. 2022).

Rok 1913, Dánsko. Mračná vojnového konfliktu sa pomaly, ale isto sťahujú nad Európu. Mladý podporučík Anton nad bojom však nerozmýšľa. Poctivo driluje seba i svoj oddiel a  zaujíma ho len znovunadobudnutie rodinnej cti po tom, čo ju jeho otec poškvrnil. Počas jedného takéhoto drilu sa zoznámi so starým pánom, z ktorého sa vykľuje barón a uznávaná osobnosť. Anton sa dostáva do barónovho domu ako častý hosť, a práve tu spoznáva jeho dcéru Edith – krásnu, avšak fyzicky hedikepovanú mladú dámu. Než oboch zastihne búrka vojny, budú musieť prekonať inú búrku – citovú. Podarí sa im ju prečkať?

Bozk je adaptáciou románu Netrpezlivosť srdca (Ungeduld des Herzens) rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga z roku 1939. August si dielo na sfilmovanie nevybral sám, bolo mu doporučené producentom. To však nič nemení na režijnom zápale a oddanosti, ktorý snímke venoval. Pevná ruka, s akou August vedie hercov, žmýkajúc z ich vnútra každučkú kvapku emócie, je obdivuhodná. Psychologický rozbor prežívania dvoch zaľúbencov, v ktorom sa bijú láska, súcit, vplyv spoločenských konvencií, či zmysel pre povinnosť a česť je základným motívom titulu a režisér ho podáva prvotriedne.

Scenár, ktorý spolu s Gregom Latterom napísal samotný August je síce poctivý, pachuť prepisovania literárneho diela sa ale nedá prehliadnuť. Na jednej strane je to výhodou. Pri sledovaní človek priam cíti, ako fantasticky musia jednotlivé scény (hoci upravené pre plátno) pôsobiť na papieri. To určite naláka nejedného diváka otvoriť si Zweigovu knihu. Na druhú stranu kvôli tomuto prvku miestami chýba deju ťah na bránku a gradácia. Bohužiaľ, občasnému prešľapovaniu na mieste a až prílišnému pátosu sa nevyhneme.

Čo kazí scenár, to dobiehajú herecké výkony. S Esbenom Smedom, predstaviteľom Antona, spolupracoval režisér už v minulosti (Šťastný to muž, r. 2018). Sympaťák Smed herecké vlohy nezaprie, pričom výrazná chémia s Clarou Rosager v roli chromej Edith figuruje ako hlavná atrakcia príbehu. Za osobitnú zmienku stoja taktiež Lars Mikkelsen v úlohe starého baróna alebo David Dencik ako Edithin lekár, Dr. Faber.

Lahôdkou pre oko sú potom produkčne skromné, no za to poctivé kostýmy a kulisy. Prostredie Dánska pred Veľkou vojnou, viac ako storočie späť, ukotvia realistickosť príbehu. Záverom sa nakrátko pozrieme aj do zákopov, pričom divák tak trochu ľutuje, že sa v nich neodohráva dej o niečo dlhšie – atmosféra smrti a hrôzy, akou si museli prechádzať skutoční vojaci v tej dobe, je cítiť z každého záberu.

Bozk je vydarenou psychologickou drámou, ktorá svoj literárny pôvod využíva z väčšej časti k prospechu veci. Bezchybné herecké výkony, skúsená réžia a produkčná stránka sa postarali o solídny nadpriemer, ktorý by ste nemali minúť.