Leave the World Behind
ADHD vo filmovej podobe

Režisér a scenárista Sam Esmail sa 9 rokov po svojom celovečernom debute Comet (r. 2014) vracia za kameru. S pomocou tučného šeku a prakticky nulového produkčného dohľadu od Netflixu nám predostiera jeho verziu apokalypsy. Tá je síce svojská a miestami až meditatívna, napriek tomu trpí všetkými symptómami netflixovskej výroby.

Clay (Ethan Hawke), Amanda (Julia Roberts) a ich dve deti si prenajmú luxusnú vilu ďaleko od ruchu veľkomesta. Pôvodne plánovaný rodinný víkend sa však začne meniť na desivú katastrofu od okamihu, kedy im na dvere zaklope majiteľ vily G. H. (Mahershala Ali) s dcérou (Myha’la), aby im oznámil že došlo k masívnemu elektrickému výpadku. Zdanlivo triviálnu záležitosť nasledujú menej triviálne pohromy a podivnosti. Ide o vojenskú inváziu? Kybernetický útok? Jadrovú katastrofu? Zdá sa, že koniec sveta je blízko…

Poďme si teda identifikovať neduhy, ktoré až komicky často sprevádzajú tvorbu streamovacieho giganta:

1.) Prehnaná dĺžka.

Leave the World Behind má 139 minút. Prehnaná dĺžka má za príčinu fragmentáciu deja, inak povedané: zaujímavé úseky strieda nuda. Scény ako „G.H. rozprávajúci príhodu so svojim zazobaným kamarátom zatiaľ čo popíja s Amandou“ či celá časť s Kevinom Baconom sú samy o sebe super. Majú gradáciu, majú dobré dialógy. Po každej takejto chvíli však príde prázdnota, kedy sa postavy prechádzajú po dome či prehodia vetu alebo dve tak generické, že sú v scenári len preto, aby „nebolo ticho“. Prípadne si kamera vystačí so snímaním okolia alebo pár zábermi z vesmíru. Nechápte ma zle, takéto vsuvky by mohli fungovať aby prekreslili psychologické podhubie. Ich statika mohla podporiť nepokojnú, neistú atmosféru a každý zlom mohol byť o to silnejší. Na to ale potrebujete lepšieho režiséra – a dramaturga.

2.) Forma má prednosť pred obsahom

Na prvý pohľad vás Leave The World Behind oslní: sugestívna kamera, nádherná výprava, prostredie luxusného domu, fešácky odetí herci… Po nejakej polhodine ale kúzlo prestáva pôsobiť. Mysteriózne scény s faunou a hra zvukov vám majú vnútiť, že sa práve dívate na skutočne hlboký umelecký počin. Ibaže vôbec nie. Zistíte, že pod žiarivým povrchom sú iba nedopečené myšlienky, nepasujúca alegória a samoúčelnosť. Esmailov scenárista si naháňa vlastný chvost a každý originálny nápad opúšťa na pol ceste, aby mohol venovať minutáž ďalšiemu. Veď ak sa výsledok niekomu nebude páčiť, vždy sa môže odvolať na subjektivitu vnímania a nepochopenie videného.

3.) Skvelí herci, ktorí polovicu času nemajú čo hrať

Ethan Hawke: 2 nominácie na Oscara. Julia Roberts: Oscar za hlavnú ženskú rolu + 3 nominácie. Mahershala Ali: držiteľ dvoch Oscarov za vedľajšiu rolu. Kevin Bacon: víťaz Zlatého Glóbusu. Je nutné dodať, že všetky tieto pocty sú u zmienenej štvorice na svojom mieste. Ak sa vám takéto kvarteto predstaví na jednej obrazovke, je prirodzené očakávať pecku, nie? Práve na to sa spolieha aj Netflix a na nejaké stráženie investície kašle. Potom to väčšinou dopadne ako v prípade Leave the World Behind, kedy každý z hercov má k dispozícii jednu-dve výživné scény a zvyšok času sa prakticky iba potuluje po pľaci. Buď to, alebo mu nesúrodý scenár servíruje tuctové repliky a nesústredená réžia mu ich nevyberavo pchá do úst. A toto sa dnes považuje za streamovací zlatý štandard.

Leave the World Behind je do istej miery podnetná hra žánrov, to jej nikto neupiera. Na druhú stranu, nestačí nápady a motívy iba rozpracovať, je nutné ich organicky dotiahnuť do konca. Na to už Esmailovi a spol. chýba rozprávačská štruktúra a sústredené vedenie. Mohla to byť podnetná sonda rozoberajúca súčasnú spoločnosť závislú na technológiách a reakciu členov tejto spoločnosti tvárou v tvár globálnej kríze. Miesto toho z filmu vypadla jedno-hubka, ktorá plnohodnotne nezabaví ani nezasýti vašu túžbu po hĺbavosti.

---