Skrz detskú optiku Susedia ukazujú, aký je dospelácky svet nespravodlivý, škaredý a krutý, no zároveň obsahuje aj to najdôležitejšie, čo chýba zrejme na celom svete – spolupatričnosť, rešpekt, vnútornú krásu a nádej.
Často sa stretávam s pocitom, že francúzske filmy ma nedokážu úplne emocionálne angažovať. Pri Udalosti je to však režisérsky zvládnuté výborne. Dopomáha k tomu aj excelentný herecký výkon Anamarie Vartolemovei.
Opäť sa mi k recenzovaniu dostal film, ktorého koprodukcia síce je tvorená hlavne škandinávskymi krajinami, no príbehovo je zasadený do nami často neprebádaného arabského sveta. Po Svätom pavúkovi a kritike dnešného Iránu, sa do našich kín dostal aj Chlapec z neba, snímka Tarika Saleha, Švéda s egyptskými koreňmi, ktorá nás vezme na azda najprestížnejšiu moslimskú…
V rámci festivalovej prehliadky sa väčšinou do klubových kín aj v našich končinách dostal atmosfericky temný film teheránskeho tvorcu žijúceho v exile, Aliho Abbasiho. Ten sa nebojí provokovať a po autorských filmoch sa divákom predviedol aj ako režisér posledných dvoch častí tohtoročného hitu streamingovej platformy HBO Max – The Last of Us. Avšak pred zombíkmi…
Snímka z prostredia klasickej hudby a celkovo sveta oblekov na mieru, fine diningu a archívneho vína pôsobí veľkolepo. Obyčajný človek tak má na chvíľu možnosť nazrieť do trocha snobského a sebestredného sveta veľkého umenia.
Nemôžem si pomôcť, Netflix už po niekoľkýkrát premárnil potenciál na filmový prelom a snímka opäť pôsobí akoby ušitá horúcou ihlou. The Pale Blue Eye malo dobre rozdané karty na to, aby sa z filmu stala kultová klasika. Temná atmosféra však funguje skôr ako pozlátko a pod povrchom sledujeme ľahko nadpriemernú detektívku so svetlými, ale aj poriadne hlúpymi momentmi.
Podozrivá je ďalším skvelým kúskom juhokórejskej kinematografie, ktorá sa teší v našich končinách stále väčšej popularite. Hoci nejde o najprepracovanejšie ani najinovatívnejšie dielo kultového režiséra, stále ide o veľmi dobre spracovanú, precízne natočenú a remeselne vydarenú snímku.
Argentínske duo Cohn-Duprat, u nás známe najmä koprodukčným filmom Vážený občan z roku 2016, kde sa nevyhli kritike popkultúry, prinášajú do kinosál svieži závan španielskeho humoru a temperamentnosti v podobe veľmi zvláštne poňatého kúsku Film roka (v anglickom origináli Official Competition). Ako už z názvu vyplýva, môže naozaj prekvapiť a nájsť si cestu k širokej filmovej verejnosti. Veď film s takýmto názvom predsa…
Žiadne prudké pohyby malo potenciál byť fajn buddy komédiou dvoch rozdielnych zaujímavých postavičiek, ktorých spojí náhoda. Všetko sa to však vytráca v celkovom výsledku, z ktorého viním lenivý prístup všetkých zúčastnených.
Kenneth Branagh, domácemu publiku skôr známy ako herec (Tenet, Vražda v Orient Express, Harry Potter) si opäť sadol aj na režisérsku stoličku a divákom ponúkol zrejme najosobnejší film, ktorý pôsobí ako milostný list vlastnému rodisku. Snímka Belfast mu vyniesla na nedávnom udeľovaní cien akadémie Oscara za najlepší pôvodný scenár. Film sleduje pozadie takzvaných Troubles, teda obdobia nepokojov…
Ulička prízrakov vzdáva veľkú poctu film-noir žánru a neparazituje na svojom predchodcovi. Vyberá sa vlastným smerom s jasným zámerom. Ten je aj dostatočne naplnený, hlavne pri závere má človek pocit, že videl naozaj dobrý film.
Bod varu je sviežou novinkou, ktorá sa po premiére vo Varoch (heh) dostala aj do kinodistribúcie v Česku a tak si film mohla pozrieť širšia verejnosť.