The Killer
Štýlová meditačná jazda podľa známych nôt

Streamingový gigant vyťahuje na sezónu silný kaliber. Divákov láka na zvučné režisérsko-herecké duo Fincher & Fassbender v žánri, v ktorom sú obaja slávni hollywoodski matadori ako doma. Funguje však komiksová adaptácia aj v temnom audiovizuálnom kabáte?

Snímka Zabijak (v origináli The Killer) divákov zavedie na zaujímavé lokácie naprieč celým svetom. Príbeh začína v Paríži, kde sa zoznamujeme s hlavným bezmenným protagonistom – pokojným a metodickým nájomným vrahom, ktorý trpezlivo čaká na svoj ďalší cieľ. Jeho chladnokrvnosť, nihilizmus a absencia súcitu i emócií mu vyniesli povesť neomylného strelca. Neskúma motívy svojich klientov, nezaujíma sa o kontext, je to proste práca ako každá iná. A náš zabijak je v nej jeden z najlepších – nikdy nepochybil, nikdy nezlyhal. Avšak čistý zápis jeho misií začína byť v ohrození.

Fincherova precízna réžia postupne vťahuje diváka pomalým tempom, repetitívnymi zábermi a hneď od úvodu ukazuje, že príbehový spád nebude najdôležitejším aspektom filmu. V pozvoľnom tempe sa najskôr zoznamujeme s hlavným protagonistom – filmový čas pomaly plynie, necháva priestor pre vnútorné monológy a poodhaľuje jednotlivé kúsky osobnosti obávaného nájomného vraha. Fassbenderov pokojný hlas nastavuje hneď od úvodu hĺbavú a zádumčivú atmosféru, ktorú akcia vystrieda len sporadicky. Ak však príde, tempo sa rázom mení na poriadnu jazdu s kvalitne spracovanými súbojmi – nechýbajú úniky na motorke, technologické hračky i premakané fintičky za ktoré by sa nehanbil ani MacGyver.

Snímka nás postupne vezme na zaujímavé lokácie a na dvojhodinovej stopáži má človek pocit, že sa v istých momentoch díva na premakanú reklamu na všakovaké druhy dopravných prostriedkov. Nechýba dodávka, džíp, skúter, hneď niekoľko lietadiel či zelený taxík. Príbeh má celkom príjemný spád, no film s pomerne jednoduchou zápletkou má svoje hluché momenty, v ktorých pozornosť udržiava len bezemočný protagonista s jasnou motiváciou a chirurgicky precíznymi rituálmi. V kontraste s pokojnou atmosférou, ktorá hollywoodskym (americkým) okom strieda lokácie sa z času na čas objaví vyeskalovanie napätia, v ktorom sa najmä formálne výborne odzrkadľuje komiksová predloha. Zaujímavé súboje sú však raritou, skôr si film vypožičiava stealthový naratív z populárnych videohier na štýl Hitmana.

Film s ponurou atmosférou, temnou optikou a nepokojnou hudbou je klasická žánrovka, od ktorej by som očakával trochu viac. Killer trpí najmä na scenári, ktorý nesmiernymi náhodami a jednoduchými odbočkami film posúva k nevyhnutnému záveru. Postave naozaj stačí malý náznak a okamžite vie, odkiaľ vietor fúka. Ploché. Systematicky vykonávaná pomsta diváka neunudí, no Fincher nám neponúka nič prevratné. Zabijak je skôr príjemným osviežením streamingovej ponuky, no okrem dobrej atmosféry a skvelého Fassbendera neponúka nič naviac. Zvyšné postavy sú mdlé, generické a niekedy pôsobia len ako lacnejšie klony slávnejších hercov. No a ak k tomu pripočítame naozaj lenivé spracovanie ťažiskových situácií, ako napríklad stretávka na predmestí New Yorku, ktorá eskaluje kameňákovým vtipom za ktorý by sa nehanbili ani Wolowiny bez ofiny, treba konštatovať, že je Zabijak miernym sklamaním.

Majster temného psychologického trileru David Fincher tak po dlhých deviatich rokoch (ak nepočítam Mindhuntera) opäť ponúka to, v čom je doma. Zabijaka nám predstavuje zblízka – viac sa budete hrabať v jeho hlave ako v jeho príbehu. Je to logické, pretože príbeh neponúka pre diváka až takú veľkú angažovanosť, skôr je to pekná jazda po zaujímavých lokáciách s pomerne dobrým spádom a mĺkvym no sympatickým vrahounem. Trilerová meditácia určite neurazí ani neunudí najmä po formálnej stránke, no je familiárnou a trochu plochou filozofickou jazdou s jasným finále. Zabijak stojí za pozretie, no jednoznačne padne do zabudnutia oveľa skôr ako Fincherove podobné žánrové klasiky z 90-tych rokov.