Dočkáme sa romantiky, teroru, dych-berúceho herectva Sebastiana Stana. Na jednej strane snímke škodí výkon Daisy Edgar-Jonesovej, no samotný svieži nápad a vyhranie sa s určitými stereotypmi ju na oplátku ťahajú nahor, vďaka čomu je znesiteľná aj masívna, takmer dvojhodinová, dĺžka filmu.
Odkiaľ berú kolagénové krásky z Instagramu finančné zdroje na neustále predvádzaný prepychový život plný exotických dovoleniek a drahých šiat? Na túto otázku odpovedal poľský škandál, známy ako dubajská aféra, z roku 2014.
Na zľahka bizarný štýl rozprávania si zo začiatku budete chvíľu zvykať, no keď vás pohltí, necháte sa ním unášať až do konečnej stanice. Vyhliadková trasa trvajúca 126 minút má potenciál baviť diváka od začiatku do konca.
Nebudem napínať. Rovno vravím, že pokus o kvalitatívne znovunastolenie sa vydaril. U Prey klapli v podstate všetky veci, ktoré mali a v ktoré sme dúfali.
The Unbearable Weight of Massive Talent je vo svojej podstate výborným konceptom s excelujúcim protagonistom (Cage si to skrátka dáva vždy, keď môže) a slušnou súhrou dvoch hlavných postav, ktorý sa však bezpohlavne točiacemu režisérovi a odfláknutému scenáru podarilo utopiť v priemernosti.
Poliaci nakrútili jeden z najlepších filmov za posledných pár rokov. Vylíčenie pravdivej udalosti, ktorá je mementom cynických ohavností komunizmu, kedy život jednotlivca nemal žiadnu cenu a osobná identita bola nežiadúca, vás schmatnú už v prvých minútach.
Kadencia dialógov je skutočne úctyhodná. Je to silne plnotučný náklad, čo nemusí ladiť s vaším vkusom, obzvlášť ak sa nachádzate v unavenej kondícii. Tento film si pustite odpočinutí. Ak bažíte po tajomstvách hollywoodskych kuloárov, je to presne niečo pre Vás.
Ulička prízrakov vzdáva veľkú poctu film-noir žánru a neparazituje na svojom predchodcovi. Vyberá sa vlastným smerom s jasným zámerom. Ten je aj dostatočne naplnený, hlavne pri závere má človek pocit, že videl naozaj dobrý film.
Proces resocializácie môže byť pre mnohých ľudí namáhavý, čo nám ukazuje aj Angela. O jej osobnosti sa nedá písať veľmi obšírne, nakoľko tvorcovia ju skresali len na vzhľad a v celku nepríjemnú povahu. Manipuluje ľuďmi a núti ich cítiť sa previnilo.
Nová generácia hrdinov koná podľa štandardného vzorca žánru, ktorému sa paradoxne Vreskot odjakživa vysmieval. Hravý prístup s naťahovaním diváka po bludisku očakávaní je však najsilnejšou stránkou režijného dua.
Bod varu je sviežou novinkou, ktorá sa po premiére vo Varoch (heh) dostala aj do kinodistribúcie v Česku a tak si film mohla pozrieť širšia verejnosť.
Napriek drobným nedostatkom nakrútil Joel Coen esteticky úchvatného Shakespeara, ktorý v dejinách filmových adaptácii majstra tragédií určite nezapadne prachom.