Orion a tma
„Kto sa bojí, musí do noci“

Netflix vyťahuje z úvodu roka silné zbrane na všetkých žánrových frontoch a v upršanom februári predstavil animák, ktorý by podľa prvotných indícií mal stáť za pozornosť. Scenáristický počin jedného z najväčších kreatívcov Hollywoodu – Charlie Kaufman (scenárista k Večnému svetu nepoškvrnenej mysle či režisér filmu Anomalisa) a režisérsky debut Seana Charmatza (Spongebob) láka na adaptáciu populárnej detskej knihy od Emmy Yarlett. Vo filme si cameo ako rozprávač strihne aj legendárny Werner Herzog. Na papieri tie mená vyzerajú skvele, ako však funguje fantasy rozprávka v audiovizuálnej podobe?

Orion a tma je láskavým príbehom o 11-ročnom Orionovi (Jacob Tremblay), ktorý sa bojí prakticky všetkého. Poníženia, šikany, včiel, vražedných klaunov, oceánu i mobilných telefónov. Strach kontroluje jeho každodenný život. Orion je zvedavý chlapec, ktorý by toho chcel veľa dokázať, no práve obavy mu bránia urobiť prvý krok. Celé dni sa tak len vyhýba potenciálnemu nebezpečenstvu, kým nepríde domov k milujúcim rodičom.

Ako sa však deň chýli ku koncu, Orion musí čeliť svojmu najväčšiemu strachu – tme. V tomto príbehu však tma nie je len ničotou a prázdnotou, ale ako Orion čoskoro zistí, reálnou entitou, nadprirodzenou bytosťou, ktorej už s Orionom dochádza trpezlivosť. V jednu noc sa tak Tma (Paul Walter Hauser) rozhodne Orionovi ukázať, že sa niet čoho báť a vezme ho na sprvoti strašidelný, no fantastický výlet nocou.

Orion a tma vás pomerne rýchlo vtiahne do deja, hlavná postava je sympatický chlapec, ktorý rámcuje hlavnú ideu príbehu. Snímka na animákovo optimálnej minutáži (hodina a pol) rozbieha mnohovrstvový príbeh, v ktorom nie je núdza ani o prekvapivé, ale aj hluché miesta. Snímka poteší veľmi peknou animáciou, prepracovanými detailmi a skvelými efektmi – epický vizuálny koncert strieda často jemná a subtilná animácia s citom pre detail. Medzi pozitíva možno zarátať i hudobný element, ktorý dokresľuje feel good atmosféru, no v dramatických momentoch prirodzene mení tón a určite sa k animáku hodí. Veľkým plusom je aj originálne znenie postáv, kde exceluje najmä Paul Walter Hauser ako Tma.

Snímka však troška tápe v tom, čím vlastne chce byť. Podarený úvod ustrašeného chlapca a jeho nepredvídateľného dobrodružstva so sympatickým monštrom postupne odbieha od hlavnej myšlienky. Film, ktorý by mal byť najmä o prekonávaní strachu, v dôležitých zlomoch príbehu výrazne odbočí a pre najmenšieho diváka naratívnu linku zamotá tak, až je to kontraproduktívne.

Príbehovo má film pekné posolstvá, dobré vyústenie i celkom silný emocionálny dopad, no tieto momenty sú vyplnené prehnaným filozofovaním o zložitých témach, ktoré by som od toho, čo nastavil animák v úvode, nečakal. Navyše hlavná premisa, ten boj so strachom, rýchlo vyšumí a je zatlačená do úzadia.

Na animák sa dobre pozerá, no je z neho cítiť neurčitosť, ktorú podčiarkujú vedľajšie postavy, iné nočné bytosti. Aj keď scény s nimi pôsobia vizuálne úchvatne a celkom vtipne, príbeh ich samoúčelne využíva, ich rozhodnutia sú náhle a niekedy nelogické. Navyše sa pri nočných bytostiach trochu ukázala lenivosť autorov: ich vizuál je generický, nie veľmi inovatívny a pôsobí ako lacná kópia pixarovských postáv z animáku V hlave (Inside Out, 2015).

Celkovo sa tak z Oriona a tmy stáva ústredná dvojica, ktorá si musí prejsť tradičným naratívnym oblúkom, aby si k sebe našli cestu. Na tom nevidím nič zlé, no deje sa to všetko na pozadí vedľajších príbehových liniek, ktoré veci niekedy zbytočne zamotávajú a za výpomoci postáv, ktoré je možné definovať jednou vetou.

Ak k tomuto guľášu ešte pridáme cestovanie v čase, rôzne časové skoky a filozofické paradoxy, je toho proste priveľa na spracovanie – na tak krátkej minutáži a s cieľovkou pre deti. Kaufman je veľmi talentovaný scenárista, jeho filmy sú komplikované, hĺbavé a prepracované, no pri animáku trochu mohol spustiť nohu z plynu.

Prepletené súvislosti a filozofické koncepty v príbehu kompenzuje ľahkým humorom a niekedy prílišným zjednodušovaním, čo vo výsledku pôsobí nevyrovnane. Na druhú stranu, snímka rýchlo zbehne, v zopár momentoch vie rozosmiať a tesne pred už premršteným záverom dokáže diváka dojať, čo je jednou z domén súčasných animákov, ktoré sa nerobia len pre deti, ale aj pre dospelých.

Orion a tma je pekný film postavený na výraznom rozprávaní príbehu, no je toho v ňom naraz akosi priveľa. Film je inteligentný, kreatívny, no ponúka aj nevyrovnanosť medzi komplexným filozofovaním v kontraste s priveľmi jasným posolstvom o tom, že treba čeliť svojmu strachu. Úprimná snímka divákovi naloží celkom dosť, no vo finále dostane nadpriemerný animák plný inovácií a trošky starého-dobrého klišé. Netreba totižto zabúdať, niet svetla bez tmy.

---