V hlave © 2015 Saturn

Pred dvoma týždňami sa k nám s takmer dvojmesačným omeškaním voči svetovej premiére dostal animák V hlave. S ešte väčším oneskorením píšem túto recenziu – to sa stáva, keď vám pracovné plány skríži dovolenka. A tak vďaka časovému odstupu môžem spokojne povedať, že by som si tento animák s chuťou pozrela znova. A nielen to, aj by som ho kúpila domov deťom, ak by som nejaké mala. Dokonca by mi ani neprekážalo, ak by si ho púšťali dookola každý víkend. Teda, neprekážalo by mi to hneď, ale až neskôr.

Ak sa vám v minulosti pozdávali pixarovské rozprávky ako Príšerky, a. s., Hore či Wall-E, bude sa vám páčiť i táto. Za všetkými týmito „klasikami“ totiž stojí jeden muž. Vlastne, aby bolo jasno, nebol by to hollywoodsky animák, ak by nemal aspoň dvoch režisérov a aspoň trikrát toľko scenáristov, no tohto pána nájdete vo všetkých prípadoch na čele tvorivého tímu. Niekde ako scenáristu, inde ako režiséra, no často na oboch pozíciách naraz.

Reč je o Petovi Docterovi, ktorý sa pri snímke V hlave nechal inšpirovať nepredvídateľnými zmenami nálad vlastnej dcéry. A tak vznikla animovaná komédia nielen o ľuďoch, ale aj o piatich hlavných emóciách, ktoré v „riadiacom centre“ ovládajú pocity malej Riley.

Dievčina sa s rodičmi presťahovala z rodnej Minnesoty, kde mala všetko – kamarátov, sneh, ľad a hokejový tím, za ktorý hrala – do San Francisca , kde naopak nemala zhola nič. Ani len nábytok do detskej izby nedorazil.

V hlave © 2015 Saturn

Zmenu prostredia by možno s pomocou chápavých rodičov zvládla dobre, ak by sa v jej vnútri neodohrávala aj iná dráma. Dominantnou emóciou Riley je Radosť a tá mala doposiaľ pod palcom takmer celý jej život. Riley mala vďaka nej naozaj výnimočne šťastné detstvo, a tak si je Radosť svojím postavením v hierarchii emócií celkom istá. Sem-tam sa k riadeniu, pravda, dostali aj iné emócie, no vždy len keď to bolo ozaj nevyhnutné a len na malú chvíľku.

To sa však netýka chudinky Smútku, tú za riadiacim pultom Radosť, veru, netoleruje. Zaiste ju aj považuje za celkom zbytočnú a niet sa ani čomu čudovať. Všetko, čoho sa dotkne, doslova nasiakne smútkom. Radosť sa tak úporne snaží nepustiť ju k riadeniu, že sa nešťastnou náhodou obe aj s tými najdôležitejšími spomienkami, ktoré robili Riley takou, akou bola, ocitli ďaleko mimo „velína.“

Bez kľúčových spomienok a bez radosti sa Riley v tom momente zrúti celý svet. Radosti a Smútku nezostáva nič iné, len sa pokúsiť dostať cez obrovskú dlhodobú pamäť naspäť do riadiaceho centra, medzitým sa však už dievča zmieta v kolotoči strachu, zhnusenia a hnevu, ostatných troch emócií, ktoré teraz ako jediné ovládajú Riley.

V hlave © 2015 Saturn

Animovaná komédia sa tak stáva nielen príbehom rodiny, ale aj rozprávkou o dospievaní. Jednoduché a nekomplikované emócie, to je pre Riley už dávno passé. Je čas dozrieť a zistiť, že nič nie je čiernobiele a že životné zážitky môžu byť pozitívne aj vtedy, keď nie sú plné radosti. Alebo že niekedy aj tie negatívne skúsenosti pomáhajú formovať človeka.

Okrem pekného posolstva, v ktorom by ste len ťažko hľadali gýčové či obkukané momenty, vás animák V hlave prekvapí aj tým, že je premyslený do najmenších detailov. Mladší diváci sa môžu čo-to naučiť aj o fungovaní mysle: od spracovania spomienok, cez tvorbu snov až po to, ako dobre fungujú otravné reklamné džingle.

So samotnými emóciami je to, samozrejme, podstatne zložitejšie. Psychológia ich rozoznáva až dvadsaťsedem, no tvorcovia ich museli z pochopiteľných dôvodov zredukovať na päť najdôležitejších. Napriek obmedzenej palete emócii snímke nič nechýba a to, čo sa deje vo vnútri malej Riley dobre korešponduje s jej vonkajšími prejavmi.

Tá náučná zložka sa vlastne len veľmi šikovne a nenásilne priživila na pútavej zápletke, rozmanitej výprave a množstve úsmevných situácií. Mojim osobným favoritom je vysnívaná postavička Rileynho imaginárneho frajera v štýle chlapcov zo skupiny One Direction. Neustále si prehrabáva ofinku a na počkanie proklamuje svoju ochotu kedykoľvek za Riley umrieť.

V hlave © 2015 Saturn

Viac prezrádzať nebudem, aj tvorcom sa podarilo udržať časť zápletky počas propagácie v tajnosti, a tak to bolo dobre. Keď už sme pri tej reklame, mnohých na film nalákal trailer, v ktorom sa striedavo pozeráme do hláv oboch rodičov a do tej Rileynej. Ide o mimoriadne podarenú scénu, no takýchto, v ktorých by sme videli do vnútra všetkých postáv, je vo filme len zopár.

V prvom momente po konci filmu som mala pocit, že by sa takých vo filme zišlo omnoho viac. Toľko k marketingom nafúknutým očakávaniam, teraz to už ani zďaleka ako negatívum nevnímam. Pre dej neboli skoro vôbec dôležité a okrem toho, že boli zábavné, viac-menej len dopĺňali kolorit vymysleného sveta.

V hlave patrí medzi najvydarenejšie filmy pre deti posledných rokov a hoci dospeláci spravidla chodia len ako sprievod pre ich ratolesti, zaiste si ho radi si ho pozrú aj oni. Na tento film sa určite oplatí do kina zájsť, okrem iného aj preto, aby vám neušiel krásny krátky film Láva, ktorý sa premieta ako predfilm.