Zátopek je športová dráma na špičkovej, trúfam si povedať, svetovej úrovni. Film s historickou látkou pracuje precízne, využíva mnoho zaujímavých drobností zo skutočného života Emila Zátopka a divákovi ich nenútene podsúva. Istotne si nájde mnohých fanúšikov a to aj napriek drobným chybám, vďaka ktorým úplne nefunguje ako prvotriedny veľkofilm svetového rázu.
Duša je príjemný zlatý štandard kreatívneho štúdia, ktoré nás už roky baví svojimi príbehmi a inovatívnym prístupom k počítačovej animácii. Čím ďalej, tým viac sa štúdio snaží poukazovať na diverzitu i komplexnejšie problémy, ktoré sú však stále riešené s hravosťou a jednoduchosťou detskej mysle.
Film sa hneď na úvod do diváka zahryzne a pomerne rýchlo vtiahne do deja aj napriek minimalistickému vizuálu. Poetická kamera dáva pocit, že sa človek díva na skutočné indie, či artovku európskej produkcie s tými najväčšími estetickými kvalitami.
Dokument sa retrospektívne vracia do histórie prostredníctvom priamych účastníkov čo dodáva snímke veľkú mieru autenticity. Pamätníci sa tak možno konečne stretnú s dablérmi, ktorí nahovorili ich prvé americké pecky. Príbehy sú viac ako úsmevné, ako napríklad keď zistíte, že dablér nevedel anglicky a tak sa rozhodol si celý príbeh vymyslieť, dabovanie kamarátom cez telefón, či keď v dabingu počuť naštvanú manželku, ktorá nerozumie manželovmu koníčku.
Na pomerne malom priestore tu možno sledovať úprimnú snahu hlavnej postavy zmeniť životy seba i ľudí okolo neho. Film však ponúka i viac ako je len osobná dráma. Vedľajšie postavy, aj keď epizódne, prežívajú vlastné i spoločné tragédie a film vôbec nešetrí kritikou na mnohé aspekty súčasnej poľskej spoločnosti.
Firma Amazon už vyše 5 rokov produkuje filmy s cieľom rozvíriť vody moderného prístupu k produkcii kinematografie a vyrovnať sa gigantom typu Netflix či Disney+. Rok 2020 bol pre spoločnosť jednoznačne najaktívnejší a okrem distribúcie na platforme Prime Video sa niektoré ich filmy dostali aj do našich kín. V pomerne náročnom roku nielen pre kinematografiu sa tak k slovenským divákom dostali…
Ako zarytý pacifista sa pri vojnových filmoch často zamýšľam nad tragickým osudom všetkých zúčastnených ako aj celkovou absurditou konfliktov a vkladám to do kontextu sledovaného filmu. Z tohto pohľadu 1917 spĺňa všetky očakávania i funkcie. Ponúka akciu, napätie, zdravú kritiku i zopár prekvapujúcich momentov, ktoré by ste od takého priamočiareho filmu možno neočakávali. No a keď k tomu pripočítam výborné obrazové spracovanie frontu 1. svetovej vojny i dramatickú hudbu, ktorá sedí ako riť na šerbeľ, 1917 je jeden veľký kinozážitok.
Po 11 rokoch sa na plátna kín vracia starý dobrý Guy Ritchie, ktorý chce svojim fanúšikom dokázať, že ešte nezabudol, čím si získal srdcia miliónov. Veď to poznáte: „fish, chips, cup ‚o tea, bad food, worse weather, Mary fucking Poppins… LONDON.“ Ritchieho nový film nás opäť zoberie do špinavého podsvetia anglického hlavného mesta plného zábavných postavičiek, nevyberavého slovníka, zbraní, trávy a coolových lokácií. Je to osviežujúca zmena, hlavne, keď sa obzrieme za filmárovou tvorbou pár rokov späť.
Prvý zradca jednoznačne nerobí hanbu mafiánskym filmom. Trochu klame telom a ponúka v skutočnosti o čosi menej, na čo sa hrá. Aj napriek tomuto konštatovaniu má veľa pozitív a nájsť dôvody, prečo naň zájsť do kina, je veľmi jednoduché. Precízne natočený životopis plný dátumov, miest a mien možno neponúka príležitosť dostať sa do hlavy prvého zradcu sicílskej mafie, no ponúka solídny mafiánsky príbeh s dôrazom na reprezentáciu skutočnej histórie.
Andreas Horvath je pomerne neznáme meno, aspoň čo sa týka kruhov hraného filmu. 51-ročný Rakúšan je skôr známejší ako spisovateľ, fotograf a v neposlednom rade dokumentarista. Po vyše pätnástke (väčšinou krátkometrážnych) dokumentov sa pustil aj do vôd fikcie. Rovnako ako v jeho predošlých dielach sa venuje kritike súčasnej spoločnosti, v ktorej často komentuje americkú kultúru. Jeho hraný debut Lillian nie je výnimkou. Pridanú hodnotu a zvýšený záujem priniesol producent filmu – jeho krajan a známy provokatér Ulrich Seidl.
Parazit je naozaj zábavný film svojou naratívnou zložkou i tým, čo leží pod povrchom. Emocionálne vyčerpá aj pobaví. Vytknúť sa mu dá ozaj veľmi málo. Tempo od pomalého nástupu stále graduje a vo vyvrcholení sa z komornej tragikomédie stáva priam akčný triler s poriadne grafickým násilím. Bong Joon-ho presahuje žánre, hrá sa s diváckymi očakávaniami a servíruje za mňa jeho najosobnejšie a najprepracovanejšie dielo. Potvrdzuje, že je jedným z najlepších súčasných režisérov, ktorý nevybočuje zo svojho štýlu a robí filmy pre radosť. Svoju aj divácku.
Jurij Bykov je jedným z najvýraznejších kritických hlasov súčasnej ruskej kinematografie. Vo všetkých jeho dramatických filmoch nájdeme témy korupcie, nefunkčnosti systému a nespravodlivosti. Jeho predposledný film Hlupák ohúril divácke publikum na celom svete vrátane slovenských filmových festivalov.