Fabrika (2018). © Film Europe SK

krimi, triler, dráma
2018 / 109 min. / MP 15

Originálny názov
Zavod

Rusko / Francúzsko / Arménsko

Réžia
Jurij Bykov
Scenár
Jurij Bykov
Jurij Bykov je jedným z najvýraznejších kritických hlasov súčasnej ruskej kinematografie. Vo všetkých jeho dramatických filmoch nájdeme témy korupcie, nefunkčnosti systému a nespravodlivosti. Jeho predposledný film Hlupák ohúril divácke publikum na celom svete vrátane slovenských festivalov. Vďaka tomuto filmu sa zaradil aj na môj osobný watchlist európskych tvorcov, ktorí sa neboja ťažkých tém a ktorých tvorbu sa oplatí sledovať. Po 5 rokoch sa vracia s ďalším veľmi svojským pohľadom na súčasné Rusko. Jeho tvorbu podčiarkuje výborný vizuálny jazyk. Filmy zbytočne nenaťahuje a nebojí sa osekať stopáž len na to najnutnejšie. To platí aj pri jeho najnovšom počine Fabrika (Zavod), ktorý však trošku vybočuje z mantinelov tradičnej sociálnej drámy. Po čisto ruskom filme prichádza Bykov s koprodukciou, čo možno vyčítať už z anglických úvodných titulkov.

Vo filme postupne spoznávame hlavných protagonistov na čele so Šedivcom (Denis Švedov). Prostí robotníci, ktorí pracujú v strojárskej firme uprostred ruskej ničoty. Závod má to najlepšie za sebou, prešiel privatizáciou, práce je málo a výplaty tenké. Celú pochmúrnu situáciu zhorší návšteva majiteľa firmy, samozvaného kráľa a oligarchu miestnej oblasti. Ten robotníkom oznámi, že sa fabrika zatvára, keďže na seba nedokáže zarobiť. Meškajúce výplaty, nemožnosť nájsť si inú prácu a uživiť vlastnú rodinu dostávajú robotníkov do zúfalej pozície. A zúfalá pozícia si žiada zúfalé činy. Šiesti robotníci sa rozhodnú majiteľa Kalugina uniesť. Jednoduchý plán, ktorý ak pôjde dobre, vynesie rýchle peniaze a zabezpečenú budúcnosť. Kedy však takéto veci idú podľa plánu?

Bykov, zrejme obmedzený rozpočtom, stavil na komorné prostredie, v ktorom rozpútava hru na mačku a myš. Typická žánrovka postavená na únose má jasnú štruktúru, ktorú podčiarkuje vizuál jednoduchých interiérov doplnený o dronové (niekedy až gýčové) zábery. Film ponúka oveľa priamočiarejšiu eskaláciu deja ako by divák očakával. Pomalý úvod typický pre európsku festivalovú drámu závratne vystrieda extrémne rýchla akcia. To má za následok pomerne kolísavé tempo a roztrieštenosť priamočiareho príbehu. Tematicky sa postupne dostávame hlbšie k postavám, je nám jasné, že Šedivec nebude obyčajným robošom, ale chlapíkom s temnou minulosťou. Okrem neho je však výraznou postavou v príbehu len šéf mafiánovej ochranky zvaný Hmla, ktorý figuruje ako vyjednávač s hlavným hrdinom.

Dynamika medzi týmito dvoma postavami je hybnou silou príbehu. Samozrejme, vo filme sa dozvedáme aj čo-to z pozadia zvyšných únoscov, no vedľajšie postavy pôsobia plytko, často zameniteľne a do počtu. Aj napriek priamočiarosti sa film v najmä v druhej tretine začne utápať v umelo vytvorenom napätí a práve tu divák dostáva prekvapivo silnú dávku sociálnej kritiky. Akoby samotnému režisérovi nebolo jasné, čím by mala Fabrika byť. Z jednej strany sledujeme pomerne dobre natočenú akčnú jazdu, ktorá často priebehom i spôsobom snímania takmer kopíruje estetiku videohier, na strane druhej sa Bykov opäť snaží o prienik k citlivým miestam ruskej spoločnosti.

Fabrika (2018). © Film Europe SK

Pokus o nepolarizovanie dobra a zla však veľmi nevychádza, často vyfučí niekam do neznáma a divák nemá komu fandiť. Najmä pre zmätočné motívy postáv, ktoré ich ženú ku konaniu ešte viac zmätočných, nepremyslených a nelogických činov. Často idú úplne proti charakteru, ktorý reprezentovali do daného zlomového momentu. Postavy sa jednoducho hýbu dejom s veľmi slabou logickou nadväznosťou. Akčný film s prvkami sociálnej drámy len zriedka využíva potenciál na dôraz pri dôležitých témach korupcie a svoj potenciál nechá vyšumieť (čo sa jednoznačne nedá povedať o Hlupákovi, či Zvjagincevovom Leviatanovi).

Na Zavod sa dobre pozerá, ale v istých pasážach je to asi všetko. Vynikajúca hudba a zopár výborne natočených akčných scén nezachránia kolísavé tempo s prvoplánovými zvratmi, ktoré sa zahrávajú s inteligenciou i trpezlivosťou diváka. Najviac zamrzí vystupňovaný klimax, ktorý sa vyparí do vetra a kompletne ničí odkaz i potenciál 109-minútového príbehu. Film rýchlo ubehne, no pomaly rovnako rýchlo sa naň aj dá zabudnúť. To má za výsledok, že zo Zavodu dostanete mišung akčného krimi s prvkami odfláknutej sociálnej drámy. Ani jeden aspekt podľa môjho názoru nestačí na plnohodnotnú satisfakciu z filmového zážitku. Film sa snaží do sveta vykričať veľmi dôležité posolstvá, no využíva na to ten najnevhodnejší spôsob – mlčanie za ruchu výstrelov.