Ad Astra © 2019 CinemArt Ad Astra © 2019 CinemArt

James Gray, jeden z najtalentovanejších súčasných amerických filmárov, dodal všetko, čo sľúbil, ale aj tak je Ad Astra iný film, ako sme čakali.

sci-fi, dráma
2019 / 134 min. / MP 12

Originálny názov
Ad Astra

USA / Čína / Brazília

Réžia
James Gray
Scenár
James Gray, Ethan Gross
Sci-fi je to ale poriadne. Režisér a spoluscenárista Gray chcel priniesť na veľké plátno, čo najvernejší obraz toho, ako bude vyzerať cestovanie po Slnečnej sústave v najbližších desaťročiach. Osobne si myslím, že sa mu to podarilo na výbornú. Jediné, čo si dnes nevieme predstaviť, je mesto na Mesiaci a rýchlosť, s ktorou sa hlavný hrdina Major Roy McBride (Brad Pitt) dostane z Marsu na Neptún za 79 dní, ale aj tej sa snáď dožije ešte naša generácia. Inak všetko vyzerá a pôsobí uveriteľne. Vesmírne lode nie sú dizajnovo práve krásne, ako sme si zvykli z rôznych space opera seriálov, ale veľmi utilitárne a pravdepodobne veľmi blízke tomu, čo nás čaká.

Inak je však Ad Astra prekvapivo komornou snímkou. Brad Pitt strávi na plátne mnoho času dokonca úplne sám. Stredobodom pozornosti scenára je Royov vzťah s odcudzeným otcom a azda i jeho vlastné pochybnosti o sebe, svete a vlastnom poslaní v ňom. Príbeh pravdepodobne dobre poznáte z trailerov. Je inak celkom priamočiary, ale v tomto prípade to našťastie nevadí. Už z povahy veci vyplýva, že hrdina – vojak vo vesmíre nemá na výber veľa možností. Nasleduje misiu, príkazy a potom to, čo považuje za správne. A v jeho prípade v tom nie je až taký rozdiel.

Hneď v úvode filmu sme hodení priamo do deja. Zem, ale i väčšinu základní mimo nej zasiahnu silné energetické výboje, ktoré spôsobia množstvo škôd a obetí. Velenie vesmírnych síl americkej armády SpaceCom sa obáva najhoršieho. Za pravdepodobný zdroj problémov určia Project Lima, ktorý sa pred 16 rokmi stratil kdesi na okraji Slnečnej sústavy. Výskumná misia pod velením otca hlavného hrdinu, legendárneho astronauta a vedca Clifforda McBridea (Tommy Lee Jones), mala za cieľ nájsť stopy po inteligentnom živote vo vesmíre.

Ad Astra © 2019 CinemArt

Snímku môžeme zaradiť k obdobným filmom z poslednej doby, ako boli napr. Gravitáciaa Interstellar. Oproti nim však prináša vyššiu zmysluplnosť i kvalitu. Núka sa aj porovnanie s 2001: Vesmírnou odyseou. V ňom už Ad Astra tak ľahko neobstojí, ale dôvod je pomerne prozaický. Mala byť dlhšia. 124 minút je na tento film veľmi málo. Minimálne polhodina by nikomu neublížila a dala naopak šancu vychutnať si všetky skvelé zábery na vesmír, planéty a aj na hlbšie vnútorné prežívanie hlavného hrdinu, či viac času pre mnohé vedľajšie postavy.

Brad Pitt tu našťastie exceluje, ale potenciál sa skrýval aj v charakteroch stvárnených Tommy Lee Jonesom, Donaldom Sutherlandom, či Ruth Negga. Ich úloha v príbehu je dôležitejšia, ako sa môže zdať, ale potrebovali by omnoho viac priestoru, aby si z nich väčšina divákov niečo odniesla. Do istej miery je to problémom dokonca pri hlavnom hrdinovi – nie všetky jeho myšlienky a úvahy majú na plátne priestor dozrieť. Citeľné to je najmä v poslednej tretine snímky, kde je dôraz práve na takéto veci. Záver spätne pôsobí až takmer odbito.

Silnou stránkou Ad Astry je atmosféra, ak vás chytí, udrží vás až do konca. Inak to asi nie je počin pre všetkých divákov a tipujem, že kasový trhák z neho nebude.