Kráľ záchodov
Hovno, na tom záleží

Uskutočňujú sa v týchto pamätných mesiacoch všelijaké dobré nápady, ako ponúknuť divákom alternatívy ku globálnym streamingovým službám. Jedným z nich je program Jeden svet na želanie medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet.

Prináša komunitné premietania filmov premietaných na festivale a tematické diskusie. Ako úvodný film organizátori vybrali americký dokument Kráľ záchodov. Prinajmenšom neobyčajný názov, však?

Debutujúca režisérka Lily Zepeda sa v ňom zaoberá problémom hygieny a sanitácie. To znie dosť sucho a všeobecne. Lepšiu predstavu o rozsahu problému poskytujú štatistiky z filmu. 40 % svetovej populácie nemá prístup k záchodu a v celosvetovej mierke máte rovnakú šancu zomrieť na hnačku ako pri autohavárii.

Čo so štatistikami, nech aj vyzerajú hrozivo? Ako zatraktívniť tému, ktorá je prinajlepšom vďačným zdrojom vtipov a inak sa ňou ľudia odmietajú zaoberať? Zepeda pri svojom výskume stretla „záchodového aktivistu“ Jacka Sima zo Singapuru a rozhodla sa z neho urobiť hlavného hrdinu.

Úspešný podnikateľ sa jedného pekného rána zobudil a povedal svojej žene, že ho už biznis nebaví a chce naplniť svoj život pomocou ľuďom. Manželka mu odvetila: „Dobre, Jack, hlavne nech si šťastný a rodina nech ostane pokope.“ A tak založil neziskovú Svetovú organizáciu záchodov (World Toilet Organization) a odvtedy je na križiackom ťažení za právo chodiť na záchod. Pre všetkých. Myslím naozaj pre všetkých.

Neziskovka vznikla v roku 2001 a v čase natáčania mala deväť zamestnancov. Jack však poňal svoje poslanie skutočne globálne. Cestuje po celom svete, stretáva sa s celebritami a politikmi, prednáša, organizuje kongresy, reklamné kampane, benefičné podujatia. Popri tom nepretržite vtipkuje. O sračkách. („Posratý biznis,“ uľaví si napríklad po stretnutí s indickými úradníkmi, ktoré neprinieslo žiadny posun. K tomu sa ešte vrátime.)

Vtipkovaním sa snaží uvoľniť zábrany svojich partnerov a publika. Vyprázdňovanie je tabuizovaná téma, polovica sveta mu úspešne vyhradila ten najsúkromnejší priestor a robiť to na verejnosti spadá pod priestupky proti dobrým mravom. Druhá polovica sa vyprázdňuje, kde sa dá, lebo chudoba alebo tradícia alebo oboje, a potom čelí špine, zápachu a predchádzateľným chorobám.

Aby sa nestrápnili, politici a byrokrati zametajú defekáciu pod neutrálnejšie striešky ako hygiena, sanitácia alebo prístup k vode. Lenže pitná voda a čistý záchod vôbec nemusia spolu súvisieť. A voda ako priezračná základná životná potreba automaticky odsúva všetko ostatné na druhú koľaj.

Jack nie je politik a nebráni sa strápniť, zosmiešniť sám seba. Iste, možno je mu fekálny humor aj osobne blízky. Dôležitejšie je, že žartovaním sa dá dosiahnuť zmena perspektívy. „99 % ľudí odchádza zo záchodu šťastnejších než doň vošlo,“ glosuje. Sranda. Tiež pravda. Vyprázdňovanie je predsa takisto životná nevyhnutnosť. Záchod umožňuje vykonávať ju hygienicky.

Silnými stránkami „kráľa záchodov“ sú kreatíva, komunikácia a marketing. WTO dosiahlo hlavne vďaka jeho lobingu, že OSN vyhlásila medzinárodný deň záchodov. Nie sanitácie, ale záchodov. (Alebo toaliet, ak veľmi chcete. 19. november.)

Čo to znamená reálne? WTO môže upozorňovať na globálny problém s odobrením globálnej organizácie, ale neprenesie sa to automaticky do sprístupnenia záchodov miliardám, ktoré ich nemajú. Navyše, aj singapurská diplomacia podporila Simovu iniciatívu hlavne preto, aby odviedla medzinárodnú pozornosť od otázky ľudských práv (konkrétne trestu smrti).

Ostatných členov neziskovky Jackov príval nápadov privádza niekedy do zúfalstva. Stačilo, Jack. Musíme niečo uskutočniť, potrebujeme výsledky. Potrebujeme stavať záchody.

Obrovská príležitosť sa naskytá, keď indický premiér Modi v roku 2014 vyhlasuje kampaň „Čistá India“ proti voľnému vyprázdňovaniu a za lepšie narábanie s tuhým odpadom. Jacka pozvú do Indie ako koordinátora projektu. WTO sa spojí s asi 50-miliónovým štátom Ándhrapradéš a plánuje vybudovať záchody pre šesť miliónov miestnych domácností.

Počiatočné nadšenie („Spravme záchod najšťastnejšou miestnosťou v Indii!“) vystrieda oboznamovanie sa s miestnymi reáliami, zvykmi, možnosťami – a hlavne byrokraciou. Modiho bombastická kampaň vykázala za päť rokov fungovania impozantné výsledky (napríklad že v roku 2019 95 % vidieckych domácností malo prístup k toaletám oproti 30-40 % pred kampaňou). Nezávislé hodnotenia ukazujú niečo iné.

Modi kampaňou nadväzoval symbolicky a prakticky na Gándhího. Vo filme zaznie jeho myšlienka, že skôr by chcel mať Indiu čistú než slobodnú. O náročnosti takého projektu vypovedá fakt, že India sa oslobodila v roku 1948 ešte za Gándhího života, ale voľné vyprázdňovanie sa stále masovo praktizuje v mnohých oblastiach.

Za cenu hrubého zjednodušenia, v Indii sa stále uplatňuje kastový systém. Jednou z úloh najnižšej kasty „nedotknuteľných“ alebo „nečistých“ je už po stáročia upratovať sračky vyšších kást. Ako opisuje anonymná respondentka, prakticky to znamená naložiť výkaly do koša, a odniesť ich na hlave niekam inam, zatiaľ čo vám z koša pretekajú na hlavu a zvyšok tela. Takže ste doslova „nečistí“ a efektívne „nedotknuteľní“.

Na edukatívnu kampaň za zmenu vzťahu verejnosti k záchodom, diktovaného tisícročnými zvyklosťami, vyčlenila vláda asi jedno percento rozpočtu, aj tie peniaze šli do mediálnych kampaní, nie do vzdelávania na lokálnej úrovni. Zvyšné prostriedky sa používali predovšetkým na stavbu záchodov. Tých vyrástli po krajine milióny, ale na ich údržbu sa už veľmi neprihliadalo. A za krátky čas sa nedali používať. Boli zaznamenané aj prípady, keď dedinčania zo vzdoru rozbúrali komunitné záchody, pretože si na ich stavbu požičali peniaze a sľúbené vládne kompenzácie nikdy nedostali.

India prináša Jackovi sklamanie, návrat do reality je bolestivý, organizácia sa ocitá na hrane fungovania. Pre filmárov vzniká priestor ukázať ho z inej stránky než len ako neúnavného agitátora a aktivistu. Tón filmu zvážnie, „Pán Záchod“ musí prehodnotiť svoje myslenie a spôsob práce.

Aj toto zlo je na niečo dobré. Jackova rodina ostala pokope hlavne vďaka manželke Julii a on si až teraz naplno uvedomuje, akú podporu v nej má a ako veľmi ju potrebuje, aby mohol uskutočňovať svoju životnú misiu zanechať po sebe na svete viac záchodov. V pozitívne ladenom závere režisérka Lily Zepeda zobrazuje jeho ďalšie ťaženie – tentoraz s konkrétnejšími a udržateľnejšími výsledkami – v Číne.

Na osobnosti Jacka Sima Kráľ záchodov výstižne ilustruje silné stránky aj riziká aktivizmu hnaného individuálnou vášňou s celosvetovými ambíciami. Autori očividne chcú dosiahnuť, aby Simov príbeh pôsobil inšpiratívne. A ich hrdina je dostatočne sympatický, aby inšpiroval v pozitívnom zmysle. Nestráca zo zreteľa, že mu záleží „iba“ na hovne.

---