Volám sa Ben. Končím s priemerom 1.0000 (správne: Fibonacciho spustnutosť) na Massachussetskom technologickom inštitúte (MIT) v Bostone, práve ma prijali na medicínu na Harvard. Štúdium ma vyjde na (1+1+1) krát 100 000 dolárov. Ktoré nemám. Potrebujem štipendium. Alebo vyhrať vo Vegas.
Jonny Greenwood, známy pôvodne z Radiohead, si nedávno (Bodysong, 2003) založil nový krámik, tentoraz nie s alternatívnym rockom, lež s hudbou k filmom. Zdá sa, že kšeft sa mu slušne rozbieha, naposledy dostal zákazku od P. T. Andersona k jeho trojhodinovému naftárskemu eposu a vyťažil z nej, čo mohol. Napríklad Strieborného medveďa na festivale v Berlíne.
Film na Slovensku hmatateľne ožíva. (Niežeby býval načisto mŕtvy, len akosi vyššie vyskakuje.) Debut Juraja Nvotu Kruté radosti z roku 2002 si skutočne po novom môžete aj ohmatať. Alebo si ho zasunúť pod vankúš či vystaviť na záchodové dvere – neviem, čo všetko zvyknete robiť s vlastnými DVD-čkami. V stredu 28. 5. v priestoroch Gorila Megastore (BA) totiž prebehol krst Krutých radostí na DVD.
Impotencia, nech to znie akokoľvek divne, zavše dáva niečomu vzniknúť. Človek si len nerád pripúšťa, že už nemôže, a stále sa pokúša. Keď sa o niečo pokúšame, už to vlastne robíme. A každé konanie prináša výsledok, následok, dôsledok. Bohužiaľ, väčšinou iný, ako sme (napriek svojej neschopnosti) zamýšľali.
Existuje len skromná hŕstka súčasných skladateľov, ktorí majú hudbu ako jedno z najabstraktnejších umení úplne vo svojej moci. O to viac si vážime tých, ktorí nielen dokázali neskrotný živel tónov, melódie a harmónie pokoriť, ale navyše i pretvoriť jednotlivé hudobné motívy v akúsi syntax rozprávajúcu strhujúce príbehy s ľahkosťou skúseného literárneho laureáta.
Ak ste mali možnosť vidieť skvelú britskú komédiu Hot Fuzz (Jednotka príliš rýchleho nasadenia, 2007), úvod vám môže byť povedomý. Jiří Macháček ako Andrzej, vyznamenaný policajt z hlavného mesta, prichádza na vidiek, kde skapal pes, a (citujúc jednu z postáv) odkiaľ aj „vrany odlietajú“. Samozrejme, po chvíli sa začnú diať veci.
Animovaný film môže byť aj v dnešnej dobe o niečom inom ako o roztomilučkých zvieratkách, parodujúcich ľudské neduhy a slávne scény hollywoodskych trhákov. V pätnástich, nie deväťdesiatich minútach môže zobraziť oveľa viac. Ženy a mužov, osudové stretnutia, skutočnosť a blud.
Názov je jednoduchý a trefný. Film Juraja Lehotského zachytáva niekoľkých (štyroch) nevidiacich a ich lásky, ich vášeň, ich vnímanie vzťahu, ich snahu niekam (k niekomu) patriť. Na papieri (či na obrazovke) sa to zdá všetko pekne vypočítané, však? Niekto sa nás bude snažiť dojať postihnutými…
Čo nepotrebujete vedieť: Red Road vychádza z postupov Dogmy 95, dánskeho avantgardného manifestu, ktorého tvorcovia (napr. Lars von Trier) mienili krvopotne bojovať proti komerčnému kinu. Prihlásiť sa k Dogme 95 dnes, znamená skôr neškodnú a (najmä) bezplatnú reklamu medzi náročnými kinofilmi…