Kráska a zviera
Nová televízna sviatočná klasika

Štúdio Disney siahlo po animovanom muzikáli z roku 1991, rozhodli sa ponúknuť divákom realistickejší zážitok. Hraný, trojrozmerný a podporený masívnym množstvom počítačovo generovaných efektov. Niektoré skladby oprášili, iné pridali a v talóne majú o jednu klasiku viac.

Oprašovanie starých látok je celá veda, ak nemá ísť len o bohapusté opakovanie. Treba robiť veci lepšie a modernejšie, popri tom prišla v príprave nevyhnutne reč aj na ten mimovoľný odkaz o rodových rolách, moci a stereotypoch. Otázka, ako osviežiť a sprítomniť rozprávkový príbeh, v ktorom princ zakliaty do zvera, teda fyzicky i sociálne nadradený, uväzní dievča z ľudu, je ťažký oriešok. Ani Disneymu sa ho nepodarilo rozlúsknuť, urobili len kozmetické úpravy.

V hranej verzii príbehu o tom, že skutočná krása a cnosti vychádzajú zvnútra a nie z peknej tváričky, spoznávame Belle v podaní Emmy Watson ako peknú (to predsa musí byť!), ale trochu zvláštnu dievčinu. Je to podivínka, v aktuálnom slovníku nerdka, ktorá chodí s nosom zastrčeným v knihách. Provinčný život plný stereotypu ju nudí, no nie natoľko, aby prijala ponuku na sobáš od namysleného Gastona. Zhruba v 15. minúte zapriahne svojho oslíka do primitívnej verzie práčky.

Jemné posuny oproti kánonu mali z rozprávkového stereotypu účinne vystrúhať reálne dievča s túžbami a zmysluplnou prácou okrem tej okolo domu a kontrolou nad vlastným osudom. No má to aj druhú stranu mince: Belle síce číta – ako zrejme jediná v dedine –, ale romantické príbehy o princoch a pravých osudových láskach a od snívania o dobrodružstvách má k činom stále ďaleko. Keď jej popletený otec vyráža za prácou, ona ostáva doma starať sa o záhradu a… nerada sa opakujem, ale taktiež perie.

To sú jej povinnosti, tradične ženské, ktoré zostali celkom bez komentára, a tak možno celkom s istotou povedať, že sa žiadna feministická revolúcia nekonala. Dajme však bokom veľkodušné promo vyhlásenia o rodovo vyváženejšom scenári a modernosti (hoci homosexuálne postavičky potešili) a zostane vám klasická rozprávka v klasickej disneyovskej kvalite – a tá je beztak vysoká.

Od vynikajúceho výberu hercov cez dôraz na najmenšie detaily po muzikálové čísla – to všetko vás upúta, vtiahne do príbehu a po celý čas baví. Tie muzikálové časti, pravda, podliehajú skôr osobným preferenciám diváka, no treba povedať, že do príbehu sú napasované funkčne a až na zopár výnimiek ho ani zbytočne nespomaľujú.

Rozprávkové kúzlo sa rozplynie len sem-tam, ak si všimnete nešikovne počítačovo dotvorené Zviera a, žiaľ, keď je na plátne i jeho ľudský predobraz. Samoľúbeho princa, ktorý sa musí nájsť cestu k láske, aby zvrátil kliatbu, stvárnil Brit Dan Stevens. V úvodnom prológu, ktorým nás sprevádza rozprávačka, bez jedinej repliky upadol do nechcenej karikatúry a hoci ho v koži Zvieraťa sledujeme celý čas, pôsobí akosi neprirodzene aj v závere filmu, keď opäť nadobudne ľudskú podobu. Pochopiteľne sa od toľkého šťastia usmieva od ucha k uchu a zase toho veľa nenahovorí. Raduje sa a na nič iné na samom konci už čas nie je – lenže práve to ho z plnohodnotnej postavy, ktorú v koži Zvieraťa vybudoval, nechcene degraduje na figúrku.

Ako fanúšik seriálu Legion, v ktorom si Stevens zahral ústrednú postavu, môžem len povedať, že toto jeho pôsobenie na plátne skrátka blbo vypálilo. Ide o taký malý  a v konečnom dôsledku takmer bezvýznamný fľak na viac ako dvojhodinovom filme.

Nuž aj rozprávkový velikán sem-tam zakopne, napriek tomu sa štúdiu Disney sa nedá uprieť, že aj remake dokáže urobiť tak, že pôsobí celkom úprimne ako šľachetný dar novým generáciám divákom. O tom, či sa nová verzia muzikálu Kráska a zviera zaradí do každoročných sviatočných televíznych programov, netreba pochybovať.

---