Originálnych nápadov je v Hollywoode, zdá sa, ako šafránu. Remake strieda sequel, reboot strieda prequel. Plač tvorcov, že by nové filmy nemali byť porovnávané s originálom, tak napokon vyznieva smiešne a je hlavne zbytočný. Móde oživovania toho, čo tu už raz bolo, podľahol aj oceňovaný režisér Robert Zemeckis. Ako svojho kumpána (alebo rukojemníka?) si zobral…
Filmových 100 minút sa minie rýchlejšie ako ono vrtkavé šťastie. Je to dôsledkom vizuálne príjemného prostredia, sympatických postáv a nápadom, s ktorým sa dá bez námahy identifikovať.
Žiadne prudké pohyby malo potenciál byť fajn buddy komédiou dvoch rozdielnych zaujímavých postavičiek, ktorých spojí náhoda. Všetko sa to však vytráca v celkovom výsledku, z ktorého viním lenivý prístup všetkých zúčastnených.
Krížová výprava je svojou dĺžkou a spôsobom jasného prinášania faktov veľmi netradičným filmom, na aký u nás ani nie sme zvyknutý. Príbeh rozvrhnutý do jednej hodiny je natoľko úsporný, že skôr pôsobí ako jedna samostatná poviedka z nejakého rozsiahlejšieho cyklu.
Návrat do Rokfortu dopadol dobre, možno trochu nečakane, ale splnil svoj účel. Možno je pre niektorých ľudí priskoro na takýto reunion, možno sme sa mohli dozvedieť viac zaujímavostí zo zákulisia a možno by nebolo zlé, keby dokument tvorcovia o pár minút skrátili. Chýbalo viacero postáv, žiaľ, už nebohých. Napriek tomu Harry Potter 20th Anniversary: Return to Hogwarts treba hlavne chváliť.
Film Sused je zaujímavým kúskom, ktorým Daniel Brühl ukázal, že okrem jeho hereckých schopností mu to zrejme slušne pôjde aj na režisérskej stoličke. Novinka, ktorá pomaly prichádza do našich kín, je príjemným oddychovým filmom, na aký sa radi pozriete po náročnom pracovnom týždni.
Zátopek je športová dráma na špičkovej, trúfam si povedať, svetovej úrovni. Film s historickou látkou pracuje precízne, využíva mnoho zaujímavých drobností zo skutočného života Emila Zátopka a divákovi ich nenútene podsúva. Istotne si nájde mnohých fanúšikov a to aj napriek drobným chybám, vďaka ktorým úplne nefunguje ako prvotriedny veľkofilm svetového rázu.
Hoci to tak v prvých minútach nevyzerá, Expedícia: Džungľa je napokon výbornou jazdou (resp. plavbou) a nadpriemerným filmom. Trochu vykalkulovaným, ale stále dosť funkčným a zábavným na to, aby ste návštevu kina neľutovali.
Jedným z najčarovnejších prvkov filmu je jeho vizuál. Dizajn postáv je príťažlivý pod hladinou mora aj na súši. Paleta farieb využíva na zobrazenie obidvoch svetov autentické farebné tóny.
Il Divin Codino nie je komplexným životopisom. Nečakajte detailný výpočet úspechov skvelého útočníka, len pár zábleskov. Fanúšikovia príbeh poznajú, tých, ktorí futbal nesledujú, aj tak zaujímať nebude. Toto beriem ako plus, snaha obsiahnuť všetko by filmu len ublížila.
Nepatrím medzi nadšencov trendu hraných prerábok animovaných klasík štúdia Walta Disneyho, ale aktuálna záporná hrdinka zo 101 dalmatíncov je z iného súdka. Režisér Craig Gillespie pristúpil ku Cruelle veľmi komplexne. Dozvieme sa, odkiaľ pramení jej posadnutosť bielym psím plemenom s čiernymi bodkami, čo jej v živote fatálne narušilo krehkú psychiku i ako sa z nadaného dievčaťa stala geniálna módna ikona.
Aj keď je hlavným motívom filmu sila rodiny a medziľudských vzťahov a mnohé morálne aj filozofické otázky, budete sa kráľovsky baviť. Nejde len o humor vyjadrený slovne, ale aj obrazom. Rôzne drobné odbočky, vizuálne spracovanie s prekvapivými pointami, ale aj komika v tvárach postáv robia z filmu zážitok, pri ktorom by ste nemali zmeškať ani sekundu z deja.