Nová hračka
Niektoré veci si za peniaze nekúpite

Peniaze vás nemusia vždy spraviť šťastným. Aj o tom hovorí francúzska rodinná komédia Nová hračka, aktuálne čakajúca na divákov v kinách. Snímka o netradičnom kamarátstve sa netají inšpiráciou z minulosti – práve naopak. Okrem časti deja filmu Hračka z roku 1976 si prepožičiava aj názov. Akurát im dáva novší šat.

Dvojica ústredných hrdinov ani nemôže byť odlišnejšia. Sami sa musí postarať o seba, o tehotnú manželku aj o dlhy, ktoré spláca. Robí čo môže, ale to je neraz stále málo. Nevzdáva sa však, skúsi preto prácu nočného strážnika. Práve počas jeho služby prichádza do práce Alexander. V hračkárstve môže minúť akékoľvek množstvo peňazí – jeho otec je milionár, a tak mu na narodeniny dopraje hračku podľa jeho gusta. Alexander si vyberie Samiho.

Začne sa svojské kamarátstvo medzi dospelým chlapom, budúcim otcom, a milionárskou sirotou, smútiacou za mamou aj za pravým priateľským putom, ktoré sa mu zdá pre jeho bohatý pôvod nedosiahnuteľné.

Už z toho, čo som o deji napísal, je asi jasné, akým morálnym posolstvom nás bude chcieť režisér James Huth zasiahnuť. Vôbec mu to nemám za zlé, toto sú tie témy, ktoré by sa k malému divákovi mali dostávať, a ak sa tak stane veselou a hravou formou, je to v poriadku.

Zamýšľam sa, či je úplne trefné označiť snímku za komédiu. Určite ide o rodinný film s humornými scénami, ale vyslovene smiať sa na ňom nebudete. Úsmevných momentov je tu však dosť, v kombinácii s milými a rozkošnými drobnosťami by Nová hračka hravo zapadla aj do tzv. feel good movie kategórie.

Hlavné duo Jamel Debbouze a Simon Faliu na prvý pohľad nemá medzi sebou žiadnu chémiu, no ako sa s dejom posúva ich vzťah, tak sa postupne zlepšuje aj tento faktor, a tak na konci filmu už divák nemá pochybnosti, že takéto kamarátstvo by mohlo mať skutočný základ. Ešte viac než tieto postavy ma zaujal úsporný, ale veľmi efektívny výkon Daniela Auteuila v úlohe akéhosi emočne nefunkčného milionára. Jeho kŕčovitosť pri sociálnej interakcii bola nápaditá, napríklad pri scéne so sledovaním futbalu som sa náramne bavil.

Neviem povedať, ako by na takmer dvojhodinovú dĺžku filmu zareagoval mladší divák. Možno je pre deti minutáž tak akurát. Podľa mňa by sa ale nič nestalo, ak by Nová hračka bola (smelo aj o polhodinku) kratšia. Miestami som mal pocit, že scenár nasilu hľadal odbočky.

Keď už sme pri scenári… Dialógy by neboli zlé, spád deja sa ako-tak dá zvládnuť, ale to, že Samiho otec vyhodú z domu pre neuvážené správanie mi však prišlo už prestrelené a nelogické.

Oceňujem však kreativitu vo vizuálnej stránke. Hračkárstvo vyzeralo lákavo, milionárske sídlo malo veľa zaujímavých miestností vhodných (nielen) na divokú jazdu malým autom a aj to, ako sa tvorcovia pohrali s tenkými stenami bytu, ma slušne bavilo.

Novou hračkou nič nepokazíte, či už ste malý alebo veľký divák. Má v sebe esenciu toho, čo robí rodinné filmy príjemným a zapamätateľným zážitkom. Posolstvo odovzdáva nesilene, ale jasne, reaguje na aktuálne témy ako napríklad kyberšikana a zároveň sa venuje aj tým nadčasovým. Svižnejšia cesta k záveru a pár kvalitných nápadov navyše by však rozhodne neuškodili.