Hypnotik
Robert Rodriguez a prehliadka klišé

Robert Rodriguez strieda vážnejšie a ambicióznejšie kúsky s kúskami pre deti prakticky celú svoju 3 dekády trvajúcu kariéru. Obecenstvo naposledy strhol sci-fi blockbusterom Alita: Bojový Anjel (2019). Následne natočil film pre najmenších, We Can Be Heroes (2020). Po prácach na sériách zo sveta Star Wars, The Book of Boba Fett a The Mandalorian, sa Rodriguez vracia na strieborné plátno. Jeho novinka, Hypnotic, má určite potenciál potešiť divácke oko, ak ste ochotní pristúpiť na režisérovu hru.

Policajný detektív Danny Rourke (Ben Affleck) zažíva krušné časy. Jeho dcéra bola pred nejakou dobou unesená priamo spred jeho očí a on za to cíti neustálu vinu. Kde nepomáha terapia, môže pomôcť zamestnaná myseľ – prácou. Rourke a jeho partner sa vyberajú do miestnej banky. Dostali tip, že sa ju chystá niekto prepadnúť a vyprázdniť konkrétnu bezpečnostnú schránku. Pri sledovaní okolia banky sa začnú diať čudné veci. Na scéne sa objavuje tajomný muž (William Fichtner), a Rourke začína byť svedkom udalostí akoby mimo realitu. Ide ale skutočne o nadprirodzenosť alebo sa podstata ukrýva niekde celkom inde?

Hneď z kraja chcem oznámiť, že kto sa teší na akciu podobnú Desperadovi, nedajbože Machete, bude sklamaný na celej čiare. V kolónke žánrov síce stojí „akčný“, avšak v tomto prípade sa jedná o žáner podružný, doplnkový. Akcia v súhre so scenárom Hypnotic znamená rýchle tempo, neustály presun medzi lokalitami a pohyb – beh, jazda autom a pod. Prestrelky, či skôr strieľanie si cestu do diania nájde, ale len minimálne. A bitky? Jedna, veľmi krátka a nijako objavná.

Hypnotic je hlavne thrillerom. Thriller stojí primárne na napätí. Scenáristi musia vystavať jednotlivé scény tak, aby udržali naše nervy našponované a nechali nás so zatajeným dychom hádať, čo sa stane v nasledujúcej minúte. Tu sa objavuje potenciálny problém. Píšem „potenciálny“, pretože to – ako všetko vo vzťahu diváka a kinematografie – závisí od vašej preferencie. Scenár Maxa Borensteina a samotného Rodrigueza vyvoláva dojem zbierky najznámejších klišé a najpoužívanejších zvratov, aké si žáner mysteriózneho thrilleru pamätá. Tvorcovia ťažia z faktu, že štruktúra, s ktorou pracujú, im v plnom rozsahu rozväzuje ruky. Je im tak umožnené robiť si s príbehom čo sa im len uráči – a stále si to v rámci látky vedia poľahky ospravedlniť.

Ťažšie je už obhájiť hlúposť, ktorú so sebou táto aplikácia mnohorakých stereotypov nesie. Kompletná absencia originality nie je nutne negatívom. V prípade Hypnotic je kameň úrazu skôr až detinská prostoduchosť žánrových mechanizmov a ich spájanie a tvarovanie. Vo výsledku projekt pôsobí, akoby ho napísal prvák na strednej trpiaci ADHD, ktorý miluje hollywoodske thrillery, sci-fi rokov 90. a tvorbu Chrisa Nolana. Následne v záchvate neriadenej produktivity vyvrhne všetky plody svojej fantázie do jedného zošita – a tak vzniká scenár k Hypnotic.

Našťastie má film záchranné lano v zručnom a znalom režisérovi. Rodriguez vie, ako natočiť aj to najprevarenejšie klišé s patričným nábojom. Z naivne hlúpučkých scén žmýka efektivitu do poslednej možnej kvapky. Vďaka kamerovým uhlom a dramaturgii pôsobí aj na pohľad lacná produkcia s obmedzenou výpravou vcelku zábavne.

Snímka odsýpa popri svižnej réžii aj pre dobré obsadenie. Ben Affleck v roli Rourka je spoľahlivo sympatický. Herecky na podobnú šablónovitú rolu ohnutú pre potreby žánrových kontúr s prehľadom stačí. Alice Braga má dostatok charizmy a Fichtner ako záporák ešte snáď nikde nesklamal. Len ten Jackie Earle Haley mohol byť využitý o niečo viac.

Tak čo, pristúpite na Rodriguezovu hru na „hlúpy film pre nenáročného diváka“? Ak áno, tak vám cca 80-minút tejto prehliadky scenáristickej prostoty utečie promptne, pričom si sledovanie aj viac-menej užijete.