Teraz, keď už Čiaru videli všetci, čo mohli, a prekonala aj čísla Únosu, je vcelku nanič písať, či sa na film oplatí ísť alebo nie. Skôr by som dal pár vetičiek, čo Čiara znamená v kontexte slovenského filmu.
Emoji filmu sa podarilo to, čo len máloktorému filmu: dostal sa do nechválne známeho klubu titulov, ktoré to na stránke Rotten Tomatoes dotiahli na presnú nulu. To znamená, že žiadna recenzia z tých, ktoré stránka zahŕňa do svojho výpočtu, nebola voči filmu pozitívna. Ani táto nie je.
Režisér Bong Joon-ho postavil scenár na viacerých zaujímavých nápadoch a ako je pre neho pomerne typické, aj tu strieda a kombinuje viacero žánrov. To však prestáva v druhej polovici filmu fungovať.
Jednohubka, ktorú si síce už zrejme druhýkrát nepustíte, no zasmejete sa na nej zaručene. Dôležité je neísť do kina s chuťou vidieť vykreslenie reality, ale skôr sa pobaviť na úsmevnom príbehu o tolerancii a strete dvoch odlišných kultúr.
Nastavená latka vyzerá sľubne, a keď sa tvorcom podarí vyšperkovať zopár drobností, Spider-Mana, zdá sa, budú čakať pod záštitou domáceho Marvelu oveľa lepšie zajtrajšky.
Divák sa má baviť na tom, ako každý každého ťahá za nos, a to aj napriek tomu, že výsledok je viac-menej známy. Špiónske doťahovanie však nie je ani vzrušujúce, ani prekvapivé, a tak čím viac sa triler snaží tváriť, že jeho udalosti ohrozujú nádejný koniec studenej vojny, tým amatérskejšie pôsobí.
Baby Driver je postavený okolo soundtracku. Hudba tu nedotvára film, ten je len doplnkom – okolo muziky sa točí choreografia hercov, scén, ale dokonca aj naháňačiek v autách. A celé to vyzerá, na počudovanie, celkom dobre.
Personal Shopper je zaujímavým festivalovým kúskom, ktorý sa príjemne pohráva s očakávaniami diváka a dokáže ho primeť k zamysleniu. Na druhej strane je však veľmi ťažké vytvoriť si k ústrednej postave vzťah.
Už sú to hádam aj desaťročia, čo bol Luc Besson zárukou kvalitného filmu. Nakrútil viacero zásadných diel európskej kinematografie, ktorú dokázal posúvať k novým métam. Rovnaké ambície sa spájali aj s týmto sci-fi akčným filmom, no zostali nenaplnené.
Nolan nakrútil autentickú drámu a dal jej odvážnu formu. Ide o počin, ktorý treba vidieť na veľkom plátne. Takže bežte do kina.
Sofia Coppola sa dôrazne vyhla čomukoľvek, čo by kolektív žien a dievčat v očiach divákov rysovalo ako prvoplánovú zbierku jednoducho opísateľných stereotypov. Súperia o pozornosť toho istého muža, no nečakajte triviálny milostný mnohouholník.
War Machine je zaujímavý príspevok do širšej debaty o tom, čo by mal a nemal Západ vo svete robiť, a to aj v situácii, ak s ním nebudete súhlasiť.