Recenzie

Medzi rokmi 2000 až 2007 Nacionálno-socialistické podzemie (NSU) spáchalo sériu teroristických útokoch na príslušníkov tureckej a kurdskej menšiny v Nemecku (hoci medzi 10 zabitými boli aj dve gréckeho pôvodu). Obete boli väčšinou vlastníkmi malých prevádzok, kebabov či stánkov so zeleninou, vrahovia ich strieľali zblízka do tváre. Skupina bola podozrivá aj z bombových útokov. Na rasovo motivované násilie reaguje režisér Fatih Akin, ktorý sa nikdy neštítil kontroverzných tém, príbehom Nemky Katje, vydatej za Kurda Nuriho a matky 5-ročného Rocca.

Kde bolo, tam bolo, v krajine, kde ľudský život nemal bohvieakú hodnotu a kde sa ľudia doslova nemohli sťažovať, bol raz jeden súdruh Stalin. Ľud ho miloval, čo na tom, že vám občas zmizol nejaký sused, bratranec či dokonca manželka?. Milovali ho aj jeho blízki spolupracovníci, čo na tom, že aj oni sa mohli dostať na jeho „zoznam“. No súdruh Stalin si jedného dňa dovolil niečo, čo ešte nikdy predtým neurobil – zomrel.

So Švankmajerom sa nebudem lúčiť len preto, že vypustil ostentatívne posledný celovečerný film. Vyzerá byť pri plnej sile a ktovie čo všetko ešte chystá. Aj keby nič, aj tak sa s ním nebudem lúčiť. Rozluky sa spájajú s takými tými horkými emóciami, sentimentalitou, aká obvykle chýba v jeho prácach, a vyhýba sa jej aj v Hmyze, hoci inak sa nevyhýba ničomu, čo je ľudské, ani tomu, čo je neľudské.

Za svojho života bol Alexander Dubček (krátko) veľkým papalášom a po svojej predčasnej smrti ostane už veľkým papalášom slovenskej politickej histórie dokiaľ bude národ živý, a to podľa hymnických piesní bude večne. Preto spracovať jeho život vo filme s lapidárnym názvom Dubček musela byť príťažlivá, no nie jednoduchá úloha.

Viacero informácii o tomto trileri sme publikovali v dlhšej správe na začiatku decembra, takže sa jeho autormi nebudem v tejto recenzii zvlášť zaoberať a prejdeme rovno k filmu. Operácia Entebbe (7 Days in Entebbe) je napriek negatívnym recenziám i reakciám publika, ktoré môžete nájsť najmä v zahraničí, kvalitným filmom. Mnohé veci sa mohli urobiť inak…

Ready Player One je aj napriek viacerým nedostatkom výborný oddychový a zábavný film, pri ktorom návštevu kina neoľutujete. Steven Spielberg vedel, čo nám chce ponúknuť a urobil to na jednotku.

Načasovať premiéru filmu, ktorého príbeh sa točí okolo Ježišovho posolstva a zmŕtvychvstania, na obdobie pred Veľkou nocou, sa nedá neoceniť. Režisér Garth Davis však nehrá úplne na istotu, biblická story je podávaná z nezvyčajného pohľadu. Ostatne, napovedá o tom už aj názov. Príbeh Márie Magdalény je zaujímavý hlavne tým, že jej osoba spôsobila v cirkvi…

Pre Belgičana Michaëla R. Roskama je Darebák a pretekárka len tretím celovečerným filmom, ktorý v kariére režíroval. Ale hovoriť o nastupujúcej generácii je zase trochu podivné u človeka, čo tento rok oslavuje 46. Aspoň sa mu už prvými dvomi podarilo spraviť si dostatočné meno, aby tento najnovší dokázal vyvolať očakávania.

Daniel Day-Lewis oznámil, že týmto filmom končí s herectvom. Ak dodrží slovo, bude to škoda. Reynolds v jeho podaní je hravý, dojemne nenásytný, malicherný a nežný starý mládenec, ktorý do šiat všíva tajné odkazy. Zároveň je v náladach premenlivý ako počasie.

Alexa Garlanda po úspechu jeho režijného debutu Ex Machina (2015) netreba pravdepodobne zvlášť predstavovať. Anglický spisovateľ (napr. The Beach) premenený na scenáristu (28 dní potom, Sunshine, Dredd) sa nakoniec stal režisérom, ale tak ako pri spomínanom debute, aj teraz si napísal scenár.

Zjednodušene možno Hazanaviciusovu komédiu interpretovať v troch základných rovinách – ako zobrazenie rozvíjajúceho sa a následne upadajúceho romantického vzťahu medzi Anne Wiazemsky a Jean-Lucom Godardom, ako komentár vzťahu medzi kinematografiou (prenesene umením) a spoločnosťou (politikou, dejinami) a ako paródiu na filmy novej vlny, zvlášť Godarda.

Jedným z najväčších tajomstiev vesmíru je pre mňa skutočnosť, že niekto je ešte ochotný počúvať a realizovať nápady Dušana Rapoša. Najnovšie si vymyslel, že omladina prahne po tanečnom filme, lebo už nerevoltuje „dlhými vlasmi, dnes ide urban culture, street dance, hip-hop, rap, youtubering a tanečné crew!“ Dúfam, že vás to nešokuje tak ako mňa. Hlavne ten výkričník na konci.