Tritisíc rokov túžby je dobrý film s výbornými hercami a vizuálom a znepokojivo slabším scenárom, ktorého idea je staršia ako samotný džin. A hoci niektoré úseky filmu sa oplatí vidieť, je škoda, že tvorcovia z toho utkali banalitu pre divákov so slabosťou pre mytológiu, beznádejných romantikov a fanúšikov ústrednej hereckej dvojice.
Nadpriemerná netflixovina ako i nadpriemerná vzťahová komédia – také je Do Revenge. Nečakane chytľavá, suverénne svieža, často humorná a dokonca aj sympatická záležitosť, aká si vašu pozornosť bezpochyby zaslúži.
Najväčším lákadlom ostáva zahraničný ansámbel hereckých mien na čele s Michaelom Caineom v úlohe hradného pána Boreša. Na plátne sa síce veľmi neohreje, no jeho výskyt nahráva body filmu aj v zahraničí.
Milovníci severskej filmovej školy a pomalých napínavých vzťahoviek si prídu na svoje. Ostatní nebudú škodní, ak sa s Loving Adults rozhodnú „zabiť“ nejaké to nudné popoludnie.
Thirteen Lives sprítomňuje všetky dôležité momenty počas 18 dní záchrany. Vidíme aj ťažobu kľúčových rozhodnutí záchranárov, keď autenticky pochybujú, či je chlapcov vôbec možné dostať v čas von. Monzúnová sezóna sa totiž bude len zhoršovať a to už na jej začiatku bolo nesmierne náročné preplávať cez zatopené časti jaskyne aj pre skúsených vojenských potápačov, nie to ešte pre netrénované deti.
Dočkáme sa romantiky, teroru, dych-berúceho herectva Sebastiana Stana. Na jednej strane snímke škodí výkon Daisy Edgar-Jonesovej, no samotný svieži nápad a vyhranie sa s určitými stereotypmi ju na oplátku ťahajú nahor, vďaka čomu je znesiteľná aj masívna, takmer dvojhodinová, dĺžka filmu.
Keby sa „taliansky žrebec“ rozhodol odísť do hereckého dôchodku, nikto by mu to nemohol zazlievať. Sylvester Stallone píše kinematografickú históriu už pol storočia. Jeho životný príbeh sám o sebe pôsobí, ako by bol z pera šikovného scenáristu. Z chudobného mladíka, ktorý sa dokonca na krátky čas stal i bezdomovcom sa skrz vôľu, odhodlanie, a vytrvalosť stala herecká a neskôr i režisérska…
Stotridsaťjeden minút zbehne ako voda a jedna z úsmevných vecí, na ktoré si spomeniete aj po premietaní, je, že lietajúce balóny sú slabinou ako šimpanzov, tak aj UFO.
Odkiaľ berú kolagénové krásky z Instagramu finančné zdroje na neustále predvádzaný prepychový život plný exotických dovoleniek a drahých šiat? Na túto otázku odpovedal poľský škandál, známy ako dubajská aféra, z roku 2014.
Dobre, zhrňme si to. Akčné scény – smutné, chaoticky zostrihané, tmavé. Choreografia súbojov – úbohá; nikto ma nepresvedčí, že Ana de Armas by dokázala niekoho zneškodniť. Brutalita – nulová. Hrdinovia – je ti jedno, čo s nimi bude.
Filmových 100 minút sa minie rýchlejšie ako ono vrtkavé šťastie. Je to dôsledkom vizuálne príjemného prostredia, sympatických postáv a nápadom, s ktorým sa dá bez námahy identifikovať.
Planéta Praha pokračuje po stopách svojho predchodcu, no k divákovi je odťažitejší. Ukazuje nám krásy a zaujímavosti, no nepodnecuje k uvažovaniu, ako sa k zvieratám v meste správať alebo čo robiť, aby v novom prostredí vydržali čo najdlhšie.