V najnovšej snímke je Almodóvar nesmierne osobný. Stretávame sa so starnúcim režisérom Salvatorom Mallom, polozabudnutým klasikom, ktorý za svoju bohatú kariéru nazbieral nespočetne veľa úspechov doma i v zahraničí. V súčasnosti však žije v samote, už dávno nič nenatočil a zoznam diagnóz, ktoré ohrozujú jeho každodenný život, sa zdá byť nekonečný.
Fascinujúci svet Johna Wicka len tak neskončí a sám Keanu Reeves sa vyjadril, že ho má v úmysle nakrúcať dovtedy, kým o neho budú mať fanúšikovia záujem. Takže tí, ktorí ste jeho tretiu kapitolu ešte nestihli vidieť na veľkom plátne, neotáľajte. Kvalitnejší akčný film, vďačne orientovaný na fanúšikov, sa len tak v kinosále neukáže.
Film Posledné večery na Zemi je exotický nie preto, že bol natočený a vyrobený v Číne, ale preto, že obhajuje v debate o kinematografii takmer zaniknutú, marginálnu pozíciu, že by mohla byť najmä umením. A až potom všetkým ostatným.
Iránca Asghara Farhadiho netreba zvlášť predstavovať, má Oscara za Rozchod Nadera a Simin (2011). A množstvo ďalších ocenení v už bohatej kariére. Jeho špecialitou je vzťahová, rodinná dráma. A pri rodinnej tematike ostáva aj v novinke, natočenej v Španielsku. S príchuťou trileru.
Čo sa stane, ak zoberiete superhrdinu, akým je Superman, urobíte z neho zápornú postavu, a producentsky to zaštíti James Gunn? Krátka odpoveď by bola zaujímavý nápad, ktorý potrebuje skvelé uchopenie. Tento nápad dostal aj režisérsky nováčik, pre ktorého je snímka Brightburn jeho veľký debut. Ako sa mu teda podarilo presadiť sa v superhrdinskom svete?
High Life polarizuje divákov. Pre niekoho nudná, rádoby filozofická, sebastredná hovadina, pre iných komorná expresionistická rozprava tak málo vídaná v sci-fi kabáte. Na každým šprochu je pravdy trochu, no film jednoznačne stojí za pozornosť. Nemusí to byť snímka na viaceré pozretia, no za skúšku jednoznačne stojí. Zvláštnym spôsobom rozprávania mi pripadá ako kompilát dvoch pomerne odlišných filmov, s rôznou kvalitou i výpovednou hodnotou, doplnený výbornou hudbou, zlostnou, surovou nahotou a veľmi zaujímavým klimaktickým záverom. Jednoducho čudné, ale tak dobre.
Beata Parkanová v roku 2015 absolvovala scenáristiku a dramaturgiu na FAMU. Napísala scenár filmu a – čo je už pre scenáristku menej typické – aj si ho sama zrežírovala. Nenápadná psychologická dráma je žáner, o aký v našich končinách nie je núdza, no i tak sú Chvilky originálnym filmom a s nadhľadom prečnievajú väčšinu konkurencie.
Televízna miniséria Mohyla vznikla s ušľachtilým zámerom pripomenúť si storočnicu od smrti úspešného kandidáta na najväčšieho Slováka Milana Rastislava Štefánika. Pripomenúť si ho nie nejakým ďalším megalomanským projektom, podobným ozajstnej mohyle na Bradle, ale tak, aby historická ikona mala čo povedať aj najmladšej generácii.
Ultimatívny blokbaster, na ktorý si musíte rezervovať lístky dni dopredu, inak vám hrozí sledovať, že budete 3-hodinový finiš komiksových pomstiteľov sledovať z druhej rady kinosály, zo sedadla celkom napravo. Samozrejme osamote, lebo dve nevyužité miesta vedľa seba naozaj nehrozia.
Nájomný zabijak si chce konečne užívať dôchodok. Niečo mu to však prekazí. Koľkokrát ste už videli podobný scenár? Na prvé počutie sa môže zdať, že hlavná pointa filmu Polar bude obohratá, v tomto prípade je v nej predsa kúsok originality.
Hľadá sa Yeti je milým a sviežo dobrodružným animákom, ktorý si užijú hlavne deti. V tejto dobe vyčnieva hlavne originálnou a nádhernou animáciou, na druhej strane však zamrzí nevyužitý potenciál práce s charaktermi a príbehom.
Zrejme najúspešnejší taliansky režisér súčasnosti Paolo Sorrentino (Veľká nádhera, Mladosť) sa už v minulosti venoval politickému prostrediu svojej domoviny. Božský (Il divo) z roku 2008 rozprával o významnom kresťanskom demokratovi Giuliovi Andreottim, sedemnásobnom premiérovi.