Mohyla
Po spomienkach virtuálneho Milana Rastislava

Televízna miniséria Mohyla vznikla s ušľachtilým zámerom pripomenúť si storočnicu od smrti úspešného kandidáta na najväčšieho Slováka Milana Rastislava Štefánika. Pripomenúť si ho nie nejakým ďalším megalomanským projektom, podobným ozajstnej mohyle na Bradle, ale tak, aby historická ikona mala čo povedať aj najmladšej generácii.

Príbeh je rámcovaný školským výletom na Mohylu, z ktorého sa odpúta trojica – čojaviem – tretiakov, Tablet, Anika a Dany, lebo Tablet chce vypátrať poklad, ktorý sa v nej údajne skrýva. Anika a Dany majú vlastne zasneného Tableta iba priviesť naspäť k triede, no vrchol Mohyly sa pod nimi prepadne a vcucne ich do alternatívnej dimenzie.

Kreatívna trojica na čele s Tabletom pochopí prostredie, kde sa ocitnú – imitujúce Paríž na prelome 19. a 20. storočia – ako novú formu virtuálnej reality, vylepšenú natoľko, že na jej používanie netreba okuliare. Hneď po chvíľke snahy o zorientovanie a dorozumenie sa sa tak vrhajú do virtuálnej hry o Štefánikov poklad. V čom ich utvrdzuje aj oživená, hovoriaca Štefánikova podobizeň v rôznych formách, najčastejšie cez pohybujúce sa oči a ústa na fotografii.

Deti nachádzajú Štefánikov denník a premiestňujú sa v jeho spomienkach. Vyústenie „hry“ sa im vzďaľuje, keď sa hádajú a bojujú, Štefánikovi sa vtedy začnú vybavovať mrzké zážitky ako vojna (a hrdinovia sa ocitnú v zákopoch prvej svetovej vojny). Spomienky sa mu navyše prehádžu, a tak to prehadzuje aj deti po celom svete od trópov po alpské veľhory.

Mimochodom, to je tá atraktívna vrstva série. Že sa skutočne so Štefánikom prechádzame po celom svete. Niektoré lokácie sa – vzhľadom na neexistujúci rozpočet – dajú zamaskovať či postprodukčne vylepšiť, iné – napríklad riedky lužný les zastupujúci džungľu na Tahiti – si vyžadujú zhovievavosť. Replika dvojplošníka Caproni je pekná hračka. Jej „let“ je v daných podmienkach viac trápenie, než hračka. Myslím hlavne na dospelého diváka. Pri cieľovej skupine sa tvorcovia musia spoliehať na to, že obrazovou postprodukciou, hudbou a zvukovými efektmi dokážu navnadiť dostatočný zážitok. Adam Matej zvolil hlavne v akčných scénach až bombastické motívy (nazdávam sa, že správne).

Takže mohli by (navnadiť). Učiteľov komentár dopĺňa historické fakty, ku ktorým samotný Štefánik zachováva dosť nadľahčený postoj, ale neprekrýva fiktívny dej. Humor niekedy mieri aj na rodičov v publiku, ústredná trojica je vyvážená a skáču z dobrodružstva do dobrodružstva dosť svižne, aby pozornosť neochabla. Či sa dalo vyhnúť zachraňovaniu Aniky vo vyvrcholení, do toho sa nejdem púšťať. Isteže dalo. Pri dvoch spoluscénaristkách…

Nie som si istý, či zvolený model „virtuálnej reality“ Štefánikových spomienok bez „zhmotneného“ samotného Štefánika naozaj funguje. Malo ísť o to, aby detské publikum jednoznačne pochopilo, že historický hrdina je mŕtvy hrdina? Lebo to, že mŕtvy hrdina rozpráva a gúľa očami a dej sa odohráva v jeho prehádzaných a neúplných spomienkach, nie je v zásade o nič zrozumiteľnejšie, vyžaduje si to tiež istú úroveň abstraktného uvažovania. Je to ako dívať sa na filmovú či televíznu adaptáciu knihy pre deti, v ktorej fiktívny hrdina číta danú knihu a prežíva vybrané časti knižného deja na vlastnej koži. Odosobnené.

Pre zjednodušenie ostaňme pri možnosti, že išlo o snahu ušetriť na hercovi a jeho „zakľúčovaní“ do už tak poloanimovaného obrazu, nie nevyhnutne o dobrovoľné tvorivé rozhodnutie.

Prečo sa pomerne skromný televízny projekt nakoniec dostal aj na plátna (niektorých) slovenských kín? Nesvedčí ani tak o tom, že by sa reálne do kín hodil, lebo štandardné predpoklady jednoducho nespĺňa, ako skôr o tom, že dopyt po detských filmoch s domácimi témami a hrdinami zúfalo prevyšuje ponuku. A to sme ešte v neobvykle produktívnom období. Minulé Vianoce vyšiel hodinový animák Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla, na ktorom sa RTVS tiež podieľala. A teraz majú vonku dokonca hranú minisériu. Po koľkých rokoch sa zmohli na akožecelovečerný hraný program pre deti?

(Poznámka: Hodnotenie je pre kinoverziu. V TV si pridajte pol hviezdičky/bodu.)

---