Nech vojde ten pravý je novinkou od ASFK, ktorú si budete môcť v slovenských kinách vychutnať od začiatku júna. Režisérsku stoličku zohrieval Tomas Alfredson, ktorý síce v európskych vodách zatiaľ nedisponuje rozmernými parametrami, no jeho celovečerný film o „klopaní upírov“ mu v roku 2008 zabezpečil švédsku národnú cenu pre najlepší film.
Písal sa rok 1946. Dedinku Slemence preťala hranica. Ako koláčik si ju rozkrojili a „bratsky“ podelili dva štáty – Sovietsky zväz a Československo. Rozdelené polia, od seba odlúčení priatelia, roztrhnuté rodinné zväzky. Doba neumožňovala postaviť sa na odpor, ostalo iba útrpné znášanie mocenskej svojvôle.
Keď vznikne nejaký úspešný film mimo USA, netrvá dlho a vznikne v mekke filmového priemyslu jeho remake. V tomto prípade sa síce o remake nejdená, no je tu zjavná inšpirácia vynikajúcou anglickou romantickou komédiou Láska nebeská.
Predtým ako začnete jesť, si najprv skontrolujte pulz vašej duše. Ak ju necítite, obhliadnite si tanier. Ľahko sa môže stať, že ju omylom skonzumujete. Mohla by sa na vás vyvaliť v podobe modrej uhorky, ružovej papriky, pikantného korenia, či hnedastého hrášku.
Mnohí neboli pred dvoma rokmi práve nadšený, keď bol oznámený zámer nakrútiť remake Súboja Titanov z roku 1981. Réžie sa ujal francúz Louis Leterrier a ako sa mu podarilo popasovať s touto náročnou úlohou sa dozviete v recenzii.
Keď som kdesi zazrel, že klubovku Hlad má na svedomí Steve McQueen, poškrabal som sa za uchom. Nebolo mi totiž celkom jasné, ako môže človek po smrti niečo nakrútiť. Následne som si overil situáciu a zistil som, že nie je Steve McQueen ako Steve McQueen.
„Zabudnite na všetko, čo ste kedy počuli o slávnom zbojníkovi Robinovi Hoodovi…” Takto znie začiatok oficiálneho popisu k filmu na letákoch. Ak patríte do skupiny ľudí, ktorí si položili otázku „Prečo?”, keď máme Kevina Costnera, Mary Elizabeth Mastrantonio a ich legendárnu scénu?
Bratia Hughesovci sa nerozpakovali ukázať divákom koniec sveta a radšej si pripravili menej opozeranú látku a to svet priamo po ňom, po apokalypse. Nedozvieme sa, čo sa „vtedy pred časom“ stalo. Isté je len to, že bola vojna a niektorí sa domnievajú, že bola kvôli obyčajnej knihe.
Brian Levant nenakrútil nič, čo by vyslovene stálo za opakovanú projekciu. Akú takú popularitu mu v našom prostredí priniesol hádam len havo Beethoven. Aj keď, ruku na srdce, koľkí z nás, čo sme mali detstvo, vieme, že to nakrútil Levant? Ja som si napríklad myslel, bez urážky, že to urobil nejaký Bernardín.
Režisér Anand Tucker vstúpil do povedomia kinematografie v roku 1998, keď v éteri rozkvitla a niektorým i zavoňala sesterská dráma Hillary a Jackie (2 nominácie na Oscara). Svet si Tuckera všimol, no odvtedy len vädne a vädne.
Mel Gibson sa v hlavnej úlohe celovečerného filmu neobjavil už osem rokov. Naposledy vo filmoch Znamenia a Údolie tieňov. Potom vzal len zopár vedľajších úloh a venoval sa najmä produkcii a réžii.
Režisér Richard Kelly, tvorca skvelého Donnieho Darka, sa opäť hlási o slovo. Aj tentoraz sa vybral do mysterióznych vôd. Ako predloha pre scenár, ktorý si aj sám napísal, mu poslúžila poviedka Button, Button od Richarda Mathesona. A ako už možno viete z ukážok, práve o to pôjde. O tlačidlo. V krabici.