Hranica

Ivana Frická
Recenzie

Anglický názov: Border

Žáner: dokumentárny
Minutáž: 72 minút
Krajina: Slovensko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP

Réžia: Jaroslav Vojtek
Scenár: Marek Leščák
Kamera: Tomáš Stanek

HranicaPísal sa rok 1946. Dedinku Slemence preťala hranica. Ako koláčik si ju rozkrojili a „bratsky“ podelili dva štáty – Sovietsky zväz a Československo. Rozdelené polia, od seba odlúčení priatelia, roztrhnuté rodinné zväzky. Doba neumožňovala postaviť sa na odpor, ostalo iba útrpné znášanie mocenskej svojvôle.

Nad trpkým údelom slemenských duší sa vo svojom ostatnom dokumentárnom filme Hranica zamyslel Jaroslav Vojtek – filmár stojaci v jednej línii s tými, o ktorých sa hovorí ako o silnej generácii slovenského dokumentu. Vojtekovo osobité nazeranie na realitu a jej svojrázna interpretácia sa ukázali už v dokumentoch My zdes či Malá domov. Ani Hranica v tomto smere nezaostáva. Na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave dostala cenu za najlepší dokument strednej a východnej Európy. Okrem toho si film získal uznanie aj u usporiadateľov prestížneho MFF v Rotterdame, kde bol uvedený v rámci sekcie Spectrum.

Hranica vznikala tzv. časozbernou metódou. Režisér sa šesť rokov vracal do Slemeniec, na slovensko-ukrajinskú hranicu, aby sa započúval do príbehov tamojších ľudí. Historické pozadie surového rozdelenia dediny nie je detailne vykreslené, iba niekoľkými archívnymi zábermi načrtnuté. Vojtek sa zaoberá predovšetkým vplyvom tejto politickej anomálie na životy osôb a ich obce rozlomenej na dve.

Hranica Hranica

Jeho prístup k spracovaniu témy je poznačený nevtieravou ľudskosťou. Veľmi citlivo vyberá svojich „hrdinov“, ktorých neštylizuje do neprirodzenej polohy. Iba ich necháva rozprávať a nás počúvať. O tom, ako museli správy o narodení a smrti šifrovať do textov piesní či o tom, ako sa dcéra ukazuje v svadobných šatách svojim rodičom na „tej druhej strane“, aby im tak dala vedieť, že sa vydáva.

Príbehov je mnoho a v každom je cítiť bolesť a smútok. Avšak Vojtek sa vyhýba prepiatej emotívnosti. Nedožaduje sa ľútosti ani sĺz. Hranicou prízvukuje následky absurdného politického rozhodnutia na individuálne osudy a poukazuje na bezmocnosť človeka voči mocenským záujmom. Zároveň však prekračuje príbehy jednotlivcov a predostiera nám priam filozofický námet na zamyslenie. Dotýka sa totiž hraníc, ktoré si v rôznych podobách vytvára každý z nás. Hranica je iba čiara, ale rozdeľuje a necháva nás stáť na jednej strane. Dostať sa na tú druhú môže byť nadmieru zložité.

Hranicu sa neoplatí iba vidieť. Nad Hranicou sa treba i zamyslieť.