Alexa Garlanda po úspechu jeho režijného debutu Ex Machina (2015) netreba pravdepodobne zvlášť predstavovať. Anglický spisovateľ (napr. The Beach) premenený na scenáristu (28 dní potom, Sunshine, Dredd) sa nakoniec stal režisérom, ale tak ako pri spomínanom debute, aj teraz si napísal scenár.
Fanúšikovské filmy majú špeciálne v prípade Star Wars dlhú tradíciu. V úvode roka 2016 dokonca sám J. J. Abrams, ktorý stál za viacerými novými dielmi tejto série ako režisér, či producent, zverejnil oficiálnu súťaž, na ktorú sa rozhodol zareagovať aj mladý slovenský režisér Roman Gregorička. Ten je absolventom réžie na VŠMU a vo vlastnej firme…
Najnovší diel Star Wars ságy je však jedným z tých filmov, na ktorých nájdete tým viac chýb, čím dlhšie nad nimi rozmýšľate. V kine vás ľahko môžu premôcť pozitívne dojmy a z projekcie neodídete vyslovene sklamaní.
Takzvaných plot holes má tento film neúrekom a už len ich výpočtom by sme stratili veľa času. Sci-fi rovina filmu je nelogická, a keďže nejde tentoraz len o kulisu, ale o niečo, na čom príbeh naozaj stavia, zamrzí to ešte viac.
Zrno v jednej rovine ponúka alegóriu na 29 veršov Koránu, ktoré nesú zvláštny význam pre sufickú (mystickú) formu islamu. Odtiaľ zrejme otázka „pšenica alebo život“ a ďalšie úvahy o pôvode a zodpovednosti za život, odtiaľ aj kruhové obrazce, kreslené postavami okolo seba. V ďalšej rovine sa Zrno okato inšpiruje Tarkovského vedecko-fantastickými výpravami, najmä Stalkerom. Tarkovský robil svoje veci pred 40 rokmi, keď aj jeho vizuálne motívy, aj jeho mystika pôsobili originálnejšie. Bolo aj viac času a trpezlivosti na pomalé prechádzky krajinou.
ARQ odporúčam vyslovene fanúšikom sci-fi žánru. Pôjde o príjemne strávených 88 minút, a aj keď neprináša film v zásade nič nové, so svojimi témami pracuje svojsky a bola by škoda ho nevidieť.
Fiktívny svet rozvinuli do hĺbky i šírky, vniesli do príbehu viaceré kľúčové otázky a témy a zároveň sa snažili hľadať odpovede na tie z pôvodného filmu. K materiálu pristupovali veľmi citlivo a výsledkom je filmársky výnimočný film so silnými charaktermi a dobrým rozprávačstvom, ktorý si ctí aj románovú predlohu svojho predchodcu.
Brazil v dobe svojho uvedenia nezaznamenal kasový úspech, ale prakticky okamžite bol považovaný za výnimočné dielo a jeden z najlepších dystopických filmov vôbec.
Ak ste ešte nestihli súboj poctivého starého železa s tekutým kovom, utekajte do kina. Lepší film z tohtoročnej blokbasterovej sezóny neuvidíte.
Keď sa Blade Runner dostal v roku 1982 do kín, nebol plne pochopený. Spôsobilo to viacero faktorov, počnúc zle nastavenou kampaňou Warner Brosu, ktorá divákom sľubovala akčný a dobrodružný film. Ten však ani náhodou nemohli dostať.
Pokračovanie filmu Blade Runner príde do kín 5. októbra. Pred tým nám tvorcovia ponúknu tri krátke filmy, ktoré zaplnia medzery medzi kultovou klasikou a jej pokračovaním.
Už sú to hádam aj desaťročia, čo bol Luc Besson zárukou kvalitného filmu. Nakrútil viacero zásadných diel európskej kinematografie, ktorú dokázal posúvať k novým métam. Rovnaké ambície sa spájali aj s týmto sci-fi akčným filmom, no zostali nenaplnené.