Terminátor 2: Deň zúčtovania 3D
Arnold je späť a v plnej sile

Jedno z najlepších akčných sci-fi dobrodružstiev svetovej kinematografie sa po 26 rokoch vrátilo späť na veľké plátno. Zo svojho nadčasového čara nestratilo ani za mak, ba čo viac, napozeraná klasika je v znovuuvedenej verzii vycibrená do najmenších detailov. Technická dokonalosť spred štvrť storočia na nás dýcha v novej 3D metalíze a už prvých pár minút vás svojou atmosférou absolútne opantá.

Úvodná sekvencia v pochmúrnej post-apokalyptickej budúcnosti nebola nikdy taká hrozivá. Zúfalý voice over Lindy Hamilton, podfarbený zábermi na ničivé robotie skeletony, je až znepokojivo naliehavý. Známy perfekcionizmus Jamesa Camerona zanechá novú stopu plnú doposiaľ nezachytených vnemov, aj keď už dielo poznáte odpredu-odzadu. V tomto tkvie zmysel opakovanej projekcie. Fanúšikovia, ktorí vyrastali s rebelujúcim Johnom Connorom (Edward Furlong) za zvukov hard rockových peciek od Guns N’Roses, sa razom prenesú do dôb, kedy sme Arnoldovu krasojazdu na Harleyi sledovali nalepení na TV obrazovkách.

V pôvodnom znení spomienky dostanú nový rám a hoci sme dlhoročne zvyknutí na reprízovaný český dabing, nesmrteľné hlášky vyznejú v origináli predsa len údernejšie.

Schwarzeneggerove toporné herectvo s neohrabaným rakúskym prízvukom pôsobilo vo väčšine filmov komicky. Ako málovravný stroj však vytvoril ikonickú postavu, ktorá ho právom korunovala na akčný herecký Olymp. Cameron dokázal všetky kulturistove slabé stránky pretaviť do tej najcoolovejšej podoby. Ruku na srdce, kto by nemiloval scénu, v ktorej nahý T‑800 nakráča do baru a odchádza s komplet nakúpenou motorkárskou výbavou? Deň zúčtovania podobnými pamätihodnými scénami prekypuje.

Viacvrstevnatosť tohto majsterstücku si uvedomíte vo chvíľach, keď sa osirelý chlapec zdôveruje robotovi so svojim neľahkým detstvom, alebo keď žasnete, ako výstižne vyjadril režisér v zopár obrazoch bezútešné podmienky psychicky labilných jedincov v ústave, či keď sledujete filozofické úvahy nad sebadeštruktívnymi tendenciami ľudstva ako takého. Žiaden film dodnes nezobrazil emotívnejší jadrový výbuch devastujúci všetko živé ako práve Cameronov Terminátor 2.

Do značnej miery k dokonalosti zážitku dopomohla bezchybná hudba Brada Fiedela. Jeho osudové hudobné motívy jednoducho nezostarnú.

Skloňovať slovo nestarnúci či dokonalý v každom druhom odseku je pri tomto filme skutočne na mieste. V dobe svojho uvedenia znamenal T2 obrovskú udalosť, priam technickú revolúciu. Vydržala síce len dva roky, pokým Steven Spielberg neuviedol Jurský park, ale Cameron to so svojím tímom dotiahol na štyroch Oscarov. Robotí opus získal zlatých plešivcov za vizuálne efekty, zvuk, strih zvukových efektov a masky. Všetkých štyroch absolútne oprávnene.

Aktuálna kinoverzia ponúka pôvodný 137 minútový zostrih, ktorý osobne považujem za vydarenejší ako predĺženú second edition. Pôsobí ucelenejšie a neponúka zbytočné príbehové línie, ktoré už ďalej vo franšíze neboli rozvíjané. S každým ďalším poradovým číslom pokračovania došlo k výmene režiséra, zmene celkovej atmosféry filmu a kvalitatívnemu úpadku oproti predošlému dielu. Terminátor 2 tak ostáva navždy neprekonaným dielom, z ktorého mladí autori čerpajú inšpiráciu dodnes. Čo je smutnejšie, tvorcovia ďalších terminátorov opisujú viac ako by bolo súce, viď Alan Taylor v Terminátor Genisys (2015).

Trošku upodozrievam Camerona z toho, že nasadil dvojku opäť do kín čiastočne aj preto, aby na svojho klasického Terminátora nalákal divákov novej generácie a pamätníkom pripomenul, kto je tu kráľ filmového sveta. Na kinoweboch sa totiž povráva, že o pár rokov dostane späť výhradné práva na svoj robotí trademark a chystá ďalšie pokračovanie. Dávalo by to zmysel. Čo je na tom pravdy, ukáže čas.

Ak ste ešte nestihli súboj poctivého starého železa s tekutým kovom, utekajte do kina. Lepší film z tohtoročnej blokbasterovej sezóny neuvidíte.

---