Tohoročné kinobusácke potulky Hornou Nitrou sú za nami. Ak Vám názov (nielen) filmového festivalu Kinobus nič nehovorí, je najvyšší čas to zmeniť. Festival už 14. rok mapuje a revitalizuje lokálne kultúrne domy a kiná, ktoré vníma ako centrá spoločenského života v obciach.
„Miestne kiná a kultúrne domy sú dnes väčšinou zabudnuté, transformované alebo slúžia ako miesta príležitostných výpredajov,“ vysvetľuje Martin Krištof z kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie, ktoré celý festival organizuje.
Niekoľko cinefilov spojilo sily a zameralo sa na to, prečo kiná chátrajú. Hlavným dôvodom je, že v prevádzke ostali už prevažne len kiná vo väčších, prípadne v niektorých malých mestách, no v obciach po roku ´89 postupne zanikali. Televízna ponuka 90-tych rokov totiž postupne vytlačila záujem o kino. V posledných rokoch, navyše, nastupuje digitalizácia, premietačov nahrádzajú stroje.
Je to škoda, keď si človek uvedomí, že kino kedysi bývalo (obdobne ako krčma, kostol, či škola) orientačným bodom v obci. Dnes je však situácia odlišná. Filmy premietané v kinosálach už nezohrávajú takú významnú spoločenskú, socializačnú, či edukačnú úlohu. Vďaka rozvoju technológií si ich už vieme pozrieť kedykoľvek, kdekoľvek a s kýmkoľvek. A tieto kultúrne priestory tak postupne chátrajú, zanikajú.
Práve preto sa organizátori Kinobusu snažia obnoviť premietanie v starých, často zabudnutých miestnych kinách. Vždy si vyberú 4 miesta v rámci regiónu, naštudujú ich históriu, zoznámia sa s priestormi a podľa možností a daností konkrétneho miesta vytvoria rôznorodý program. Účastníci „zájazdu“ (tzn. 2 autobusy) tak spolu 4 dni precestujú, prespia (často v telocvičniach), a pospoznávajú revitalizované kultúrne priestory. Tento rok tak navštívili miesta v rámci regiónu Horná Nitra (mesto Nová Dubnica a obce Dolná Súča, Valaská Belá a Chynorany).
Témou tohto ročníka boli FORMÁTY. Hneď na prvej zastávke, v Novej Dubnici, sme spoznali 70 mm formát. V rámci 2-dňovej filmovej prehliadky 70 mm filmov Panorex sme si v rovnomennom kine mohli vybrať zo 7 titulov (Batman, Cigáni idú do neba a i.). Btw. Panorex je jediné klasické kino, kde ešte možno zhliadnuť 70 mm formát, druhý takýto priestor je už len v amfiteátri v Banskej Bystrici. Filmový program prestriedala komentovaná prehliadka mesta s teoretikom architektúry Petrom Szalayom, ktorý nám o „socialistickom meste na zelenej lúke“ prezradil viac.
V Dolnej Súči sme spoznali tamojších folkloristov, ktorí spojili sily s Matúšom Kobolkom. Ten vo svojich performáciách deformuje zvuk a hlas. V našom prípade pokúšal hranice toho, na čo sa miestni dali nahovoriť.
V kine Slovan vo Valaskej Belej (známej aj ako „dedinka krištáľu“) predstavil výsledky svojej rezidencie výtvarník, sklár Michal Lacko. Ponúkol nám svoj pohľad na číre sklo v kontraste s miestnou tradíciou brúseného, ozdobného krištáľu. Následne sme zistili, že aj napriek všetkej snahe a možnostiam, nie všetko funguje vtedy, keď má a ako má. Takže dojmy z Dogvillu Larsa von Triera sme si kvôli pokazenej technike z tohto ročníka neodniesli. Ale zato sme spoznali miestnych štamgastov v tamojšom mini-pohostinstve, kde nám organizátori premietli 8 mm filmy. A verte, pohľad na prekvapených dospelých chlapov s veľkým pivom a frťanom v ruke, ktorí si zrazu kvôli náporu „turistov“ nemajú vo svojom šenku kam sadnúť, pričom všetci „cudzinci“ hľadia na improvizované plátno (resp. filpchartový papier) vedľa prázdneho kozuba s 20-minútovými „výcucmi“ z Votrelca, Bony a Clyde a Star Wars V a iných rozhodne patrí medzi tohoročné BEST OF! Mimochodom, ak Vás niekto pozve na koncert do domu smútku, choďte do toho. Minimálne vtedy, ak sa okolo mihne kombinácia mien Fero Kiraly a Philip Glass. Nová platonická láska je zaručená.
Veru, Kinobus nie je len o filmoch. Je aj o atmosfére, spoznávaní, nadväzovaní priateľstiev, o drobných radostiach (napr. aj z priaznivých cien v miestnych zašitých krčmičkách), o uvoľnení, smiechu, oddychu, o vypnutí z bežného života. Je to tých pár dní v roku, kedy sa človek dobrovoľne teší na spacák. A je to pre každého, a tak v jednom rohu kina stretnete malého psa, a z druhého sa na vás cez dva zuby usmieva dieťa. Ak ste ešte neboli, zmeňte to.