Terminátor / The terminator, 1984 © Paramount Pictures Terminátor / The terminator, 1984 © Paramount Pictures

Terminátor

Pavol Tomčík
Kult

Keby ste pred pár desaťročiami videli prechádzať nákladiak so šoférom podobajúcim sa na Jamesa Camerona, vedzte, že by nešlo o halucinácie. Tento americký mág totiž predtým, ako tak svižne rozbehol svoju režisérsku kariéru, putoval svetom vo vysokej kabíne s perom a papierom na nohách.

akčný, sci-fi
1984 / 108 min.

Originálny názov
The Terminator

USA

Réžia
James Cameron
Scenár
James Cameron, Gale Anne Hurd
James totiž nechal štúdiá na filmárskej škole a rozhodol sa, že si bude privyrábať ako šofér a popritom písať scenáre. Keď si ho na začiatku osemdesiatych rokov vyhliadol egyptský rodák a režisér v jednej osobe, Ovidio G. Assonitis, a ponúkol mu miesto spolurežiséra pri jeho novom filme, James neodmietol a ponuku prijal.

Spolupráca nabrala strastiplné dimenzie. Nielenže pokračovanie filmu Piraňa, Piraňa 2: Lietajúci zabijaci (1981) nevyšlo, nesadli si ani sami režiséri, ich dennodenné hádky a rozdielne názory dokonca vyústili do Jamesovej nočnej prepadovej akcie na ich strižňu, kde natočený materiál postrihal po svojom. Keďže jeho slovo neznamenalo v tomto období absolútne nič, chtiac – nechtiac musel film prerobiť do pôvodnej podoby. Táto udalosť mu však spôsobila psychickú traumu a zlé sny. Ako sa však neskôr ukázalo, jeho jedna obzvlášť nepríjemná nočná mora mala za následok to, že mohol vzniknúť jeden z najlepších akčných sci-fi filmov osemdesiatych rokov – Terminátor (1984).

Jeho nočná vízia sa v hrubom obale dotýkala strojov z budúcnosti, ktoré atakujú ľudstvo. Neskôr tento sen dotvoril do úplnej podoby a hotový scenár predal za nezmyselnú korunu s podmienkou, že si film nielenže sám natočí, ale sám si ho aj dotvorí do podoby, aká mu bude najviac vyhovovať.

Terminátor / The Terminator, 1984 © Paramount Pictures

Po patáliách so správnym výberom hercov sa nakoniec do role Terminátora z budúcnosti nedostal nielen O. J. Simpson, z ktorého producenti cítili istú obavu kvôli jeho „komediálnemu“ výzoru, ale úspešný nebol ani Lance Henriksen, ktorému rolu vyfúkol pôvodne kladný mariňák a záchranca Sarah Connorovej, Arnold Schwarzenneger, ktorému sa rola hlavného antihrdinu zapáčila tak, že si ju nakoniec aj presadil.

Jeho miesto tak zaplnil charakteristický Michael Biehn, ktorý sa do tejto role hodil vskutku geniálne. Cameron túto voľbu nikdy neoľutoval, práve naopak, Biehnovi ponúkol spoluprácu aj v pokračovaní Scottovho Votrelca, Votrelci (1986), či v treťom úspešnom sci-fi projekte Priepasť (1989). Len tak mimochodom, Biehnov posledný vydarený počin, a taktiež v úlohe mariňáka, sa datuje do roku 1996, kedy si výborne zastal svoje miesto v snímke kontroverzného, akčného a blockbusterového dua Bay – Bruckheimer, Skala. V pamäti ostal zapísaný aj napriek silnej trojke, ktorá stála pred ním (Connery – Cage – Harris).

Ženskú hrdinku v Terminátorovi nakoniec stvárnila Linda Hamilton, ktorá hlavne v druhom pokračovaní vyžmýkala zo svojho vnútrajška maximum. V dobe príprav Terminátora ešte netušila, že sa po dlhoročnom úprimnom priateľstve s Jamesom zosobáši a nielenže sa stane jeho štvrtou manželkou, ale že mu dokonca porodí aj dcérku Josephine. Ako sa neskôr ukázalo, to, že bola až štvrtou v poradí, nebola náhoda. Krátke manželstvo čoskoro stroskotalo pre aférky jej manžela.

Ako sme už vyššie spomínali, adeptom na hlavnú rolu Terminatora bol sprvoti Jamesov dobrý kamarát Lance Henriksen, s ktorým sa spriatelili pri filmovačke potupnej Pirane. Zrejme z ľútosti sa musel Lance uspokojiť aj s mini roličkou policajta, ktorý tak neslávne podľahne s ďalšími kolegami na policajnej stanici, kde si po svoj objekt, Sarah Connorovú, prišiel Arnie Terminator.

Terminátor / The Terminator, 1984 © Paramount Pictures

Nakrúcanie sa pomaly mohlo začať. Pred prvou klapkou však nastali dva nepríjemné brzdiace aspekty. V tom čase veľmi žiadaný Schwarzenneger pilne pracoval s tohto roku zosnulým Richardom Fleischerom na nepríliš úspešnom pokračovaní Barbara Conana, Conan ničiteľ (1984). Zapálenému Cameronovi to však nevadilo, a aj keď pociťoval vzrušené mrazenie vyvolávané z pocitov, že si čoskoro môže splniť svoj veľký sen, v tichosti vyčkal dlhých 9 mesiacov, kým sa jeho hviezda konečne uvoľnila.

Po čakaní na prvú klapku prišla ďalšia nepríjemná správa. Tesne pred začiatkom nakrúcania prišla k zlomenine členka dôležitá postava celého projektu, samotná Linda Hamilton. Každodenné pevné zviazanie členka jej však umožnilo zvládať aj na prvý pohľad nemožné scény, dokonca aj tie pri ktorých si musela divoko zabehať.

Po týchto strastiach už nič nebránilo Cameronovmu tímu, aby sa konečne naplno pustil do svojej práce. „Posilnený“ smiešnym rozpočtom – a to aj na vtedajšiu dobu – šesť a pol milióna dolárov, dokázal Cameron vykúzliť neskutočné vizuálne predstavenie. Prekvapivo dobre zvládnutá vizuálna stránka plná viac ako schopných efektov občas vyráža dych. Práve Cameronov Terminátor potvrdzuje príslovie, že aj za málo peňazí je možné dosiahnuť veľa muziky. Aj veľmi náročné detailné zábery, napríklad tie, pri ktorých si poranený Terminator amputuje oko, sú pozerateľné a aj napriek očividnej technickej výpomoci nepôsobia rušivo.

Cameron projektu venoval toľko času, až sa mu zdalo, že je to málo a sám si vyskúšal niekoľko náročných kaskadérskych scén, na ktoré sa hlavné herecké esá pozerali síce s obdivom a uznaním, no zmohli sa len na nechápavé pohľady, ktoré sa aj bez slova pýtali, čoho je ešte tento bývalý kamionista schopný. Bol schopný naozaj všetkého. Jeho chuť a odhodlanosť spôsobila, že sa film nielenže niekoľkonásobne preplatil, stal sa klasikou akčného žánru, ale dokonca pripravil priestor pre hádam najlepšiu dvojku všetkých čias, čo je už z pohľadu hodnovernosti skôr subjektívny názor, určite však nie zatratiteľný.

Terminátor / The Terminator, 1984 © Paramount Pictures

Nezabudnuteľná je aj hudobná stránka filmu, na ktorej ako na svojom malom dieťati už od počiatku až do pripravovaného štvrtého pokračovania (pýtam sa prečo, prečo, prečo ďalší diel?!?) pracuje zdatný Brad Fiedel, ktorého cit pre zjemnenie a dokonalé vzplanutie hudobnej atmosféry vynikajúco načrtla nielen jednotka, ale hlavne dvojka, v ktorej tóny na plátne priam ožívajú a sú silným zážitkom.

Cameron sa dlho potácal s myšlienkou, ako jeho snovú víziu stroja vychádzajúceho z ohňa budúcnosti premeniť do prítomnosti. Spoločne s producentkou a spoluscénaristkou Gale Anne Hurdovou, mimochodom jeho druhou manželkou, ktorej za spomínanú pochabú korunu predal svoj výtvor, dotvorili stroj na cestovanie časom, a tak príbeh dostal už oveľa reálnejšie kontúry.

Príbeh sa točí okolo čašníčky Sarah Connorovej (Linda Hamilton), ktorá prišla nielen o dvoch svojich známych, ale dozvedá sa, že niekto poľuje na ženy s totožným menom a priezviskom. Vycíti, že je na rade a vie, že oproti nej nestojí obyčajný úchylák, ale nekompromisný muž z budúcnosti, stroj pomenovaný Terminator (Schwarzenneger), ktorý svojim zovňajškom pripomína síce normálneho človeka, ide však o robota z budúcnosti, ktorý prišiel zneškodniť Sarah kvôli tomu, že o necelý rok má porodiť syna, ktorý v budúcnosti zmení dejiny a prinavráti ľuďom šancu na stratený život. Keďže dobro všade existuje, Sarah na pomoc prichádza priateľ a spolubojovník jej syna z budúcnosti, Kyle Reese (Biehn), ktorý by, ako tvrdí, za Johna Connora položil aj život. Prichádza noc, ktorá rozhodne o budúcnosti už v prítomnosti.

Na prvý pohľad ťažkopádny a pre niekoho možno nezaujímavý film, ktorých nazbierate do plného koša. Cameron so svojim tímom však dokázal pravý opak. Strojovému sci-fi dodal úctyhodnú ľudskú stránku a aj preto je jeho prvý veľký projekt takým obľúbeným aj dnes. Veď kto by nepoznal Terminátora, film, ktorý zmenil dejiny aj bez vojny? Aj po záverečných titulkoch vieme, že to nebolo naše posledné stretnutie s týmto fenoménom, pretože ako hovorí Arnie: „I’ll be back“.