ARQ

Pre žáner science-fiction sú v Kanade dobré časy, najmä v prostredí televízie, kde vyrastá silná generácia nových tvorcov. Ide síce zväčša o nízkorozpočtové produkcie, ale kanadskí filmári z nich dokážu vyťažiť naozaj veľa. To je aj prípad filmu ARQ režiséra a scenáristu Tonyho Elliotta, ktorý naberal skúsenosti napr. pri seriáli Orphan Black. Výsledok ani tentoraz nie je na zahodenie.

Snímka mala premiéru už minulý rok na filmovom festivale v Toronte, po ktorej sa rýchlo dostala do celosvetovej distribúcie Netflixu. Ten totiž zatiahol celú produkciu. Elliott tak dostal šancu zrealizovať scenár, ktorý mal napísaný už v roku 2008 a vďaka ktorému dostal šancu pri televíznych projektoch.

Nejde samozrejme o originálny koncept. Time loop, či teda časové slučky sme videli už viackrát, a to aj veľmi dobre spracované. ARQ však zbiera body za napínavý dej, zaujímavé charaktery, ktoré rozvíja nečakane dobré herectvo a za svet, ktorý by stál za ďalší prieskum. To je zároveň asi aj hlavný problém tohto sci-fi trileru. Ako úvod do seriálu, či filmovej série by to bolo skvelé, ale o ničom takom sa zatiaľ nehovorí. Premrhaný potenciál vždy zamrzí, ale to dajme teraz bokom.

ARQ je nakrútený naozaj jednoducho. Celý príbeh sa odohráva v jednom dome a to najmä v dvoch-troch jeho miestnostiach s výnimkou jednej exteriérovej scény. Hlavným hrdinom je inžinier Renton (Robbie Amell), ktorý však nie je nejakým nerdom. Práve naopak. Ide o veľmi vynaliezavého človeka, ktorý sa nebojí ísť aj do boja. Zrejme nevyhnutnosť ich sveta. Pracoval vo vývoji veľkej nadnárodnej korporácie Torus, a keď vyvinul niečo, čo považoval za zdroj nekonečnej energie, ušiel.

Dej sa začína in medias res a teda hlavného hrdinu, ako i zvyšok domu, nachádzame už chyteného do časovej slučky. Potrvá mu síce zopár opakovaní, kým sa zorientuje, ale aj divák tak dostáva priestor vďaka rôznym útržkom informácií pochopiť, o čo ide a spoznať trochu aj veľmi nehostinný svet trápený vojnou, či otráveným vzduchom. Nerád by som prezradil viac, lebo je to dôležitá súčasť zážitku z filmu.

Vďaka limitovanému, ale veľmi funkčnému prostrediu, na filme necítiť skromný rozpočet. Je to však komorná snímka, v ktorej sa objaví len šesť hercov a nie všetci z nich dostanú rovnocenný priestor. Popri Robbie Amellovi je dôležitá hlavne postava jeho bývalej priateľky Hannah, ktorú stvárnila austrálska herečka Rachel Taylor (hrá napr. v seriáli Jessica Jones). Najmä vďaka tejto ústrednej dvojici, ktorá podáva veľmi schopné herecké výkony, je ARQ príjemným filmom. Nie je to však len o konverzáciách, prevažujú akčné scény.

ARQ odporúčam vyslovene fanúšikom sci-fi žánru. Pôjde o príjemne strávených 88 minút, a aj keď neprináša film v zásade nič nové, so svojimi témami pracuje svojsky a bola by škoda ho nevidieť.

Na záver ešte jedna myšlienka. V početných reakciách na film sa objavuje zmienka o niekoľkých plot holes. Išlo by o pomerne zásadné nedostatky scenára, ak by tam naozaj boli. Ale nie sú. Tento dojem vzniká len tým, že hlavné postavy v niektorých momentoch nesprávne vyhodnotia situáciu a podelia sa o to s divákom. Ich neskoršie zistenia si už musí pospájať sám divák, ak má pocit, že to nesedí. Takýto prístup je mi pomerne sympatický.

---