Brazil, 1985 Brazil, 1985

Britský režisér, scenárista a člen skupiny Monty Python, Terry Gilliam, nakrútil v roku 1985 jeden z najzásadnejších príspevkov do žánru Tech noir (kombinácia filmu noir a sci-fi), ktorý len tri roky pred ním preslávil Blade Runner. Oba filmy sa trochu nepochopiteľne stretnú už o pár dní v našich kinách.

Tech-noir
1985 / 142 min.

Originálny názov
Brazil

Veľká Británia / USA

Réžia
Terry Gilliam
Scenár
Charles McKeown, Tom Stoppard, Terry Gilliam
Brazil nie je snímka o Brazílii a ani s ňou nemá nič spoločné. Gilliam a jeho spolupracovníci si dali veľmi záležať na tom, aby sa ich príbeh neodohrával na žiadnom konkrétnom mieste a dokonca ani v žiadnom konkrétnom čase, i keď podľa úvodných titulkov sme v 20. storočí. Stať sa to jednoducho mohlo kedykoľvek a kdekoľvek.

Všetko sa začína muchou. Tá skončí v tlačiarenskom stroji, kde spôsobí malú chybu s veľkými dôsledkami. Archibald Tuttle (Robert de Niro) sa na jednom liste zmení na Archibalda Buttla a nesprávna rodina príde o otca či manžela. Chyba však spôsobuje celý rad problémov mnohým ďalším ľuďom, a keďže sa už nedá odstrániť, tak ju treba ututlať či hodiť na iných. Ideálne obe veci súčasne.

Aj hlavný hrdina sa do príbehu zapletie náhodou. Sam Lowry (Jonathan Pryce) je radovým zamestnancom Ministerstva informácii, a to ešte navyše pracuje pre málo významné a viac ako nudné oddelenie Záznamov. Jeho najbližšie okolie pre to nemá pochopenie – patril totiž medzi najšikovnejších študentov a pochádza z vplyvnej, bohatej rodiny, a predsa nič nedokázal. Večne zasnený Sam je však so svojou situáciou nadmieru spokojný a všetky ponuky na povýšenia v tichosti odmieta. To platí až do momentu, keď stretne ženu svojich snov, a to doslova.

Brazil je radený do neoficiálnej trilógie filmov Terryho Gilliama, ktoré sa venujú práve snom a predstavivosti. Ďalšie dva sú Time Bandits (1981) a Dobrodružstvá Baróna Prášila (1988). Sam Lowry často sníva, a to aj počas dňa v práci. Sníva o svojom lepšom a hrdinskom ja, ktoré zachraňuje dámu v problémoch (Kim Greist). Snový príbeh sa postupne vyvíja, objavujú sa nové komplikácie a silnejší nepriatelia. Aké asi je jeho prekvapenie, keď ju stretne v skutočnom živote? Jill sa však od svojej snovej verzie hádam ani nemôže viac líšiť.

Brazil, 1985

Tragédia Sama Lowryho začína ako snaha urobiť v rámci absurdne obludnej a inak anonymnej byrokratickej mašinérie správnu vec. Neuspeje, ale jeho problémy spôsobí až to, že pre Jill okamžite stratí hlavu a zabudne na všetko ostatné.

Zmysel pre absurdno a britský humor tvoria podstatu celého filmu. Niežeby to bola práve komédia, ale Terry Gilliam sa ako člen Monthy Python nezaprie ani v tomto temnom príbehu. Vtipné momenty vám však utkvú v pamäti a s úsmevom sa k nim budete vracať až neskôr. Brazil ako taký je totiž podaný seriózne. Pre hlavného hrdinu a rovnako pre všetky ostatné postavy je ich svet maximálne reálny a vážny.

Sam opakovane naráža na síce absurdné problémy, ale pre neho väčšinou nemajú žiadne riešenie. Aspoň nie také, ktoré by neviedlo k ďalším pre nás absurdným problémom. Sám však k nim pristupuje pomerne odovzdane, a keď koná, tak nepremýšľa nad dôsledkami. Jonathan Pryce ho podal nadmieru sympaticky a divák sa tak s ním veľmi ľahko stotožní.

Brazil, 1985

Podobne ako iné tech noir filmy aj Brazil vyniká dizajnom sveta a jednotlivých scén. Gilliam pri jeho tvorbe uplatnil princíp retro-futurizmu, a teda konkrétne sa na svet 80. rokov pozrel očami 40. rokov 20. storočia. Viditeľná technológia teda neodpovedá dobe, v ktorej film vznikol a je často podaná naozaj svojsky či absurdne. Vrchlom sú asi zväčšovacie sklá na malinkých televíznych obrazovkách, na ktorých aj tak nič nie je vidieť. Nehovoriac už o všadeprítomných tonách papiera, ktorý slúži na všetko podstatné, a to napriek tomu, že na Ministerstve informácií majú bezpochyby počítače a databázy. Avšak, byrokracia nepustí.

Snímka vznikla v britsko-americkej koprodukcii, čo sa ukázalo ako problém. Americké štúdio Universal nebolo spokojné so záverom filmu a okrem vystrihnutia rôznych scén žiadalo najmä šťastný koniec. Tento zostrih aj vznikol, a to bez účasti Terryho Gilliama. Konflikt okolo uvedenia filmu v USA sa však ťahal dlhé mesiace a Brazil medzitým žal úspechy v iných krajinách i u americkej kritiky, pre ktorú Gilliam zorganizoval viacero projekcií svojej verzie, ktorú videl aj zvyšok sveta. Niekedy je označovaná za režisérsky zostrih, ale je to v podstate jediná skutočne oficiálna verzia filmu.

Brazil v dobe svojho uvedenia nezaznamenal kasový úspech, ale prakticky okamžite bol považovaný za výnimočné dielo a jeden z najlepších dystopických filmov vôbec.