Byť v koži Stephena Kinga, bol by som s aktuálnym uchopením jeho románovej klasiky vyrovnaný. Kvalitnejší kus hororovej filmárčiny sme tu dlhšie obdobie nemali, takže ak patríte k fanúšikom žánru, zabudnite na Annabelle a bežte na TO do kina.
Kingsman: Zlatý kruh je napriek slabšej inovácii solídny film, ktorý dokáže mnohých divákov výborne zabaviť. Chce to však trochu scenáristickej invencie a možno pre zmenu príbeh, kde nepôjde hneď o záchranu sveta. Tej máme v ostatných komixových adaptáciách, ktoré pravidelne dobýjajú plátne kín, viac ako dosť.
Ak ste ešte nestihli súboj poctivého starého železa s tekutým kovom, utekajte do kina. Lepší film z tohtoročnej blokbasterovej sezóny neuvidíte.
Americký zabijak nie je zlý film, lenže lepších thrillerov z podobného prostredia je veľa. Ako štart väčšej série to však nemusí byť márne. Románov je napísaných dosť, zatiaľ 15 a napriek úmrtiu autora pribúdajú ďalšie.
Keď sa Blade Runner dostal v roku 1982 do kín, nebol plne pochopený. Spôsobilo to viacero faktorov, počnúc zle nastavenou kampaňou Warner Brosu, ktorá divákom sľubovala akčný a dobrodružný film. Ten však ani náhodou nemohli dostať.
R-ková prístupnosť tvorcom uvoľnila ruky na poli odviazanejšieho humoru, avšak vtipkovanie skĺzava pod úroveň. Vidno, že scenáristi nechali dialógy do značnej miery na improvizačné umenie hercov, čo si však žiada o dve triedy zdatnejších komikov. Celkovým tónom sa nová Pobrežná hliadka snaží triafať do úsmevného originálu, avšak nedarí sa jej to v dostatočnej miere. Parodické tendencie nie sú dostatočne využité.
Čilský režisér Pablo Larraín sa svetu výraznejšie predstavil v minulom roku vďaka biografickej snímke Jackie o manželke Johna F. Kennedyho, v ktorej zachytil prvé štyri dni po osudnom atentáte. Ešte v tom istom roku však stihol do domácich kín uviesť aj svoj ďalší, o niečo menej konvečný, ale rovnako biografický film o básnikovi a politikovi…
Teraz, keď už Čiaru videli všetci, čo mohli, a prekonala aj čísla Únosu, je vcelku nanič písať, či sa na film oplatí ísť alebo nie. Skôr by som dal pár vetičiek, čo Čiara znamená v kontexte slovenského filmu.
Divák sa má baviť na tom, ako každý každého ťahá za nos, a to aj napriek tomu, že výsledok je viac-menej známy. Špiónske doťahovanie však nie je ani vzrušujúce, ani prekvapivé, a tak čím viac sa triler snaží tváriť, že jeho udalosti ohrozujú nádejný koniec studenej vojny, tým amatérskejšie pôsobí.
War Machine je zaujímavý príspevok do širšej debaty o tom, čo by mal a nemal Západ vo svete robiť, a to aj v situácii, ak s ním nebudete súhlasiť.
Na mliečnej ceste je proste film od Kusturicu. Fanúšika veľmi nesklame, ale ani veľmi nepoteší a zaradí sa do jeho filmografie skôr do počtu než by vynikal výraznou kvalitou. Ale jeden prvok nikdy nesklame – hudba.
Marti Noxon vychádzala z vlastnej skúsenosti s anorexiou. Pri tvorbe sa radila s odborníkmi a cieľom film bolo, podľa jej slov, načať tabuizovanú a nepravdivými stereotypmi zaťaženú tému. Povedané inak, jej zámery boli chválitebné, a to je dôležité pre prípad, ak by si snímka našla viac či menej oprávnených oponentov.