Neruda
Básnik a komunista

Čilský režisér Pablo Larraín sa svetu výraznejšie predstavil v minulom roku vďaka biografickej snímke Jackie o manželke Johna F. Kennedyho, v ktorej zachytil prvé štyri dni po osudnom atentáte. Ešte v tom istom roku však stihol do domácich kín uviesť aj svoj ďalší, o niečo menej konvečný, ale rovnako biografický film o básnikovi a politikovi Pablovi Nerudovi.

Neruda, podobne ako Jackie, neprináša komplexný pohľad na život hlavného protagonistu, ale len určitý dôležitý výsek jeho života. V tomto prípade je to 13 mesiacov od Nerudovho slávneho prejavu v čilskom senáte proti prezidentovi krajiny a najmä proti jeho snahe zničiť komunistickú stranu, cez ukrývanie sa pred políciou, až po nebezpečný útek do Argentíny. Sám Neruda tieto udalosti spracoval aj knižne, za čo neskôr dostal Nobelovú cenu za literatúru.

Scenár Guillerma Calderóna nie je postavený len na historických udalostiach, mieša do nich fikciu. Napr. postava policajta Oscara Peluchonneau (Gael García Bernal), ktorý vo filme prenasleduje Nerudu, je vymyslená a predstavuje skôr metaforu všetkých policajtov v krajine. Film teda netreba vnímať vždy doslovne.

Pablo Neruda v podaní Luisa Gnecca je mnohovrstevnatá postava, v mnohom si protirečiaca, ale rozhodne vzbudí záujem zistiť si o ňom viac. No len uznajte. Syn robotníka z chudobných pomerov sa vypracuje na medzinárodnú literárnu hviezdu, diplomata a politika, ktorý rozhodne netrpí finančnou núdzou, skôr naopak. Sme svedkami aj priam opulentných zábav. Napriek tomu je to hlboko presvedčený komunista, ktorý svojimi básňami burcuje proletariát.

Neruda je pomerne poetický film, i keď nie tak krásny a jednoduchý ako nedávny Paterson Jima Jarmusha. Udalosti, ktoré sa snaží zachytiť, sú predsa len komplikovanejšie. Pablo pri rôznych príležitostiach recituje svoje básne a aj rôzne výjavy z jeho života sú podané skôr snovo. Často sa nám však film len snaží vysvetliť ako veľa znamenal pre svojich rodákov.

Pre domácich je film zákonite iný, poznajú kontext. Nám chýba, ale nemusí to pri jeho sledovaní nevyhnutne vadiť, i keď sú chvíle, keď sa filmári pri aj dôležitejších momentoch nepozastavujú a veci len v skratke ukážu, nevysvetlia. To však môže byť neskôr dobrý motív prečítať si aspoň zopár odstavcov na Wikipédii.

---