MP 15

Woman at War /
Štyridsiatnička z Islandu, ekologická aktivistka, Rambo dneška

Juraj Kovalčík / Recenzia /

Ak je pravdivá veta z manifestu „islandskej verzie Andersa Brejvika“ (voľný citát z filmu), že sme posledná generácia, ktorá ešte môže zvrátiť globálnu podnebnú zmenu, že naše deti sa už do nej narodia, tak to asi nedáme. A možno je to len spôsob, ako sa cítiť dôležito. „Posledná generácia“. Neberte sa tak vážne, planéta vás určite neberie. Toto všetko a iné veci hovorí (a spieva) „Žena na válečné stezce“.

Hranica /
Zviera a zviera

Juraj Kovalčík / Recenzia /

Scenár filmu Hranica vznikol podľa poviedky švédskeho spisovateľa Johna Ajvide Lindqvista, ktorého debutový román Låt den rätte komma in bol adaptovaný do úspešného rovnomenného filmu z roku 2008 (a menej úspešnej americkej verzie). Pôvod námetu umožňuje lepšie porozumieť žánrovému označeniu Hranice aj tej časti distribučného popisu, kde sa hovorí, že sa vo filme „spája realistická dráma a severský mýtus“. Lindqvist je známy hlavne ako hororový autor a spojenie realistickej drámy a mýtu alebo fantasy dobre vystihuje aj vampírsky príbeh Nech vojde ten pravý.

Bird Box /
Slepý brat Tichého miesta

Ján Janočko / Recenzia /

Bird Box priniesol niekoľko zaujímavých a oprášil niekoľko starých, ale osvedčených nápadov. Z hľadiska tvorby od Netflixu je to slušný nadpriemer a patrí k tomu najlepšiemu, čo z filmovej tvorby služba ponúkla.

Prípad Kalmus /
Vy**banec slovenského národa

Juraj Kovalčík / Recenzia /

Vo filmovom portréte výtvarníka Alexa Mlynárčika, uvedenom koncom roku 2018 pod názvom Inde, sa spomína aj Peter Kalmus ako ten, ktorý naňho vytiahol spoluprácu s komunistickou tajnou políciou. Hneď nato prišiel do distribúcie Prípad Kalmus, film hľadajúci odpoveď na otázku, prečo tento enfant terrible slovenského výtvarného umenia a politického aktivizmu robí všetko to, čím je dobre známy – protesty, provokácie, intervencie.

Glass /
Sme to, v čo veríme

Martin Zielosko / Recenzia /

Záver rozdelí publikum na dva tábory. Na divákov, ktorí odchádzajú z kinosály nadšení z oslobodzujúceho posolstva a na sklamaných návštevníkov, krútiacich hlavami nad logickými chybami a neuveriteľne deravým príbehom pritiahnutým za vlasy.

Súmrak /
História sa deje práve teraz

Juraj Kovalčík / Recenzia /

Pred tromi rokmi Saulov syn prekopal konvencie filmov o holokauste, čo je obvykle výrazne slzopudný variant historickej drámy. Niežeby ponúkal odstup. Naopak, ešte zosilnil fyziologický zážitok. Kamera visela na chrbte hlavného predstaviteľa a spolu s ním blúdila koridormi vyhladzovacieho tábora. Malá hĺbka ostrosti zároveň deformovala, zahmlievala okolité udalosti a postavy. László Némes s kameramanom Mátyásom Erdélym v Súmraku cibria metódu na premyslenie žánru historickej drámy ako takej.

Foxtrot /
Playboy nie je Tóra

Juraj Kovalčík / Recenzia /

Samuel Maoz si nesie traumu z hanebnej vojny v Libanone. V roku 1982 bol v jednom z prvých tankov, ktoré vtrhli na územie na juhu krajiny. Téme sa venoval v čiastočne autobiografickom debutovom hranom filme Lebanon (2009). Jeho nasledujúci film Foxtrot sa odohráva v súčasnosti. Útočenie, agresivitu z predchádzajúceho príbehu nahrádza paranoja a statické stráženie stanovišťa v púšti skupinou štyroch vojakov.

Thelma /
Láska a túžba proti strachu a tajomstvu

Ivan Rokošný / Recenzia /

Film veľmi pomaly odkrýva všetko, čo skrýva pod pomerne jednoduchou formou. Práve to je dôvodom, prečo postupným smerovaním k záveru pôsobí vznešene a pritom tak skromne. Spočiatku jednoduchý, no pritom geniálny – ako aj samotná Thelma. Diváka priková do sedačky strhujúcou atmosférou, prinúti premýšľať a utkvie v pamäti.

Tvár /
Výsmech pokrytectva a obmedzenosti (nielen) poľského (nielen) vidieka

Juraj Kovalčík / Recenzia /

Povrchne je tvár známkou totožnosti (identifikačné preukazy s fotografiou tváre), povrchne film Tvár hovorí o identite. Režisérka však spochybňuje a kruto sa vysmieva tomuto povrchnému, obmedzenému, tunelovému videniu. Hľadá vnútornú povahu ľudí a vecí, pravdu a krásu, čo je za ich funkciou, stavom, kostýmom. Možno preto „špatí“, deformuje povrch filmového obrazu, podobne ako deformuje tvár svojho protagonistu.

Dogman /
Aký pán, taký pes

Ivan Rokošný / Recenzia /

Garrone do sociálnej drámy veľmi dobre komponuje odkazy na absurdnosť a nefunkčnosť právneho i sociálneho systému a uvažuje o hraniciach medzi morálkou a ľudskosťou. Silná snímka, často označovaná aj za mestský western, mení pozície psa a jeho pána a aj s drobnými chybičkami sa na ňu veľmi dobre pozerá.