Smútok, skľúčenosť, frustrácia aj samovražedné sklony. Britský komik rozohráva v 6-dielnej prvej sérii jeho After life príbeh, ktorý nemusí byť pre diváka ľahko stráviteľný.
Fascinujúci svet Johna Wicka len tak neskončí a sám Keanu Reeves sa vyjadril, že ho má v úmysle nakrúcať dovtedy, kým o neho budú mať fanúšikovia záujem. Takže tí, ktorí ste jeho tretiu kapitolu ešte nestihli vidieť na veľkom plátne, neotáľajte. Kvalitnejší akčný film, vďačne orientovaný na fanúšikov, sa len tak v kinosále neukáže.
Film Posledné večery na Zemi je exotický nie preto, že bol natočený a vyrobený v Číne, ale preto, že obhajuje v debate o kinematografii takmer zaniknutú, marginálnu pozíciu, že by mohla byť najmä umením. A až potom všetkým ostatným.
Iránca Asghara Farhadiho netreba zvlášť predstavovať, má Oscara za Rozchod Nadera a Simin (2011). A množstvo ďalších ocenení v už bohatej kariére. Jeho špecialitou je vzťahová, rodinná dráma. A pri rodinnej tematike ostáva aj v novinke, natočenej v Španielsku. S príchuťou trileru.
Čo sa stane, ak zoberiete superhrdinu, akým je Superman, urobíte z neho zápornú postavu, a producentsky to zaštíti James Gunn? Krátka odpoveď by bola zaujímavý nápad, ktorý potrebuje skvelé uchopenie. Tento nápad dostal aj režisérsky nováčik, pre ktorého je snímka Brightburn jeho veľký debut. Ako sa mu teda podarilo presadiť sa v superhrdinskom svete?
High Life polarizuje divákov. Pre niekoho nudná, rádoby filozofická, sebastredná hovadina, pre iných komorná expresionistická rozprava tak málo vídaná v sci-fi kabáte. Na každým šprochu je pravdy trochu, no film jednoznačne stojí za pozornosť. Nemusí to byť snímka na viaceré pozretia, no za skúšku jednoznačne stojí. Zvláštnym spôsobom rozprávania mi pripadá ako kompilát dvoch pomerne odlišných filmov, s rôznou kvalitou i výpovednou hodnotou, doplnený výbornou hudbou, zlostnou, surovou nahotou a veľmi zaujímavým klimaktickým záverom. Jednoducho čudné, ale tak dobre.
Zrejme najúspešnejší taliansky režisér súčasnosti Paolo Sorrentino (Veľká nádhera, Mladosť) sa už v minulosti venoval politickému prostrediu svojej domoviny. Božský (Il divo) z roku 2008 rozprával o významnom kresťanskom demokratovi Giuliovi Andreottim, sedemnásobnom premiérovi.
Miesto toho, aby sa Jordan Peele sústredil na budovanie sveta a lepšie uchopil skutočne odvážny koncept, neodpustil si svoje satirické prvky.
Neviem si tento napriek negatívam stále vydarený akčný thriller predstaviť v klasickej kinodistribúcii. Netflix mu rozhodne pristane a nikto sa naň nemôže hnevať.
Ak chcel Tomáš Krupa obhájiť možnosť jednotlivca rozhodnúť o tom, akým spôsobom odísť zo sveta, urobil to veľmi dobre. (Z jeho vyjadrení je jasné, že je pro-choice.). Jeho film totiž Janette doslovne neobhajuje, necháva ju hovoriť za seba, snaží sa ukázať, aký je jej svet a aká je ona. Nepodceňuje divákov, používa obrazové metafory a štylizovanú kameru.
Hans Petter Molland zopakoval svoj severský vtip s o niečo lepšími výrazovými prostriedkami a prepašoval do neho o čosi viac podnetov na premýšľanie. Vo výsledku je to však, rovnako ako na prvýkrát, stále tá oddychová gangsterka, ktorú nemožno brať príliš vážne.
Mladý režisér Teodor Kuhn dlhodobo deklaroval, že Ostrým nožom je inšpirovaný dodnes neuzavretou vraždou študenta Daniela Tupého v roku 2005. Zločinom, ktorý naplno odhalil slovenskú realitu Teovej (a mojej) generácii.