Glass
Sme to, v čo veríme

Máloktorý film vzbudil tak rozporuplné rekcie divákov a recenzentov po celom svete, ako sa to teraz podarilo záveru nadprirodzenej trilógie kedysi ospevovaného režiséra M. Nighta Shyamalana. Jeho Vyvolený (Unbreakable, 2000) bol vo svojej dobe unikátnym filmom, ktorý nastolil množstvo zaujímavých myšlienok a ukázal nám, že hrdinovia s nadľudskými schopnosťami možno chodia medzi nami.

Po rokoch priemernej tvorby sa Shyamalan dokázal vrátiť na výslnie mysterióznym Rozpolteným (Split, 2016), ktorý okrem scenára s geniálne stvárneným magorom s mysľou roztrieštenou medzi 24 osobností prekvapil najmä záverom, z ktorého vyplynulo, že sa odohráva v rovnakom filmovom svete ako Vyvolený. Nadšenie fanúšikov geometricky narastalo s každou informáciou o chystanom finále.

Po osemnástich rokoch sa vraciame k postave nezraniteľného bojovníka proti bezpráviu z Philadelphie, Davida Dunna (Bruce Willis), ktorý za pomoci svojho syna Josepha (Spencer Treat Clark) pátra po vyšinutom utečencovi s rozpoltenou mysľou. Kevin Wendell Crumb (James McAvoy) zatiaľ beztrestne ubližuje ľuďom, aby uhasil hlad svojej najnebezpečnejšej zvieracej osobnosti. Potom, čo unesie zopár roztlieskavačiek, sa ho podarí Dunnovi vystopovať.

Úvodný stret Davida so Zvieraťom má vynikajúcu hororovú atmosféru s napínavým súbojom. Duel sa skončí nerozhodne, nakoľko ich prekvapí podozrivo dobre pripravená polícia a oboch uväznia do psychiatrickej liečebne. Tam sa ich ujme doktorka Ellie Staple (Sarah Paulson), ktorá má za úlohu zverencov presvedčiť, že nemajú žiadne superschopnosti, ale miesto toho trpia poranením mozgu. David s Kevinom sú hospitalizovaní v rovnakej psycholiečebni, kde je zavretý takmer dve dekády aj geniálny zločinec Elijah Price (Samuel L. Jackson), s trieštivou poruchou kostí. Hoci je pán Sklenený roky dopovaný silnými sedatívami, je jasné, že sa táto trojica čoskoro pokúsi o útek.

Výborne našliapnuté tempo z úvodu sa uväznením v liečebni rapídne spomalí a Shyamalan dostáva priestor rozvíjať svoje neobyčajné myšlienky. Film by sa dal pochopiť ako metafora na snahu spoločnosti zaradiť vyčnievajúcich jedincov nazad medzi priemernú masu. Táto idea je v súvislosti s prostredím liečebne pomerne zreteľná. Zaujímavé bolo vidieť, že schopnosti hrdinov očividne opadli s narastajúcimi pochybnosťami v samých seba. Tieto postrehy robia z Glassa niečo viac ako len bežný hollywoodsky komiks. Výnimočnosť diela sa odzrkadľuje v jeho komplexnosti.

Od vynikajúcej hudby Westa Dylana Thordsona, ktorá vo vás bude doznievať niekoľko dní, cez prepracované herecké výkony, z ktorých vyčnieva neuveriteľný James McAvoy, až po rôzne čriepky myšlienok, ktoré vo vás budú postupne hlodať. Bruce Willis po dlhšej dobe predviedol, že ho herectvo stále baví a aj s menším repertoárom výrazov dokáže stvárniť charizmatického hrdinu. Samuel L. Jackson si svojho titulného Glassa vyslovene užíva, hoci dostal spomedzi hereckých kolegov najmenší priestor.

Napätie vo filme pozvoľna narastá v očakávaní tradične šokujúcich dejových twistov, ktorých sa dočkáme až vo finálnej polhodinke. Je cítiť, že pri tvorbe Vyvoleného režisér nerátal s trilógiou, ktorej vyvrcholenie sa bude odohrávať takmer po 20 rokoch. Napriek tomu dokázal všetky tri filmy výborne previazať a finálne rozuzlenia dávajú zmysel. Potešilo vidieť nepoužité zábery z Vyvoleného, ktoré príbehu dodávajú určitú celistvosť.

Záver rozdelí publikum na dva tábory. Na divákov, ktorí odchádzajú z kinosály nadšení z oslobodzujúceho posolstva a na sklamaných návštevníkov, krútiacich hlavami nad logickými chybami a neuveriteľne deravým príbehom pritiahnutým za vlasy. Priepastný rozdiel vo vnímaní kvalít Glassa pramení v náchylnosti veriť v nadprirodzeno. Ak patríte k racionálnym divákom, ktorí neuveria, že pán Sklenený je schopný každú noc opustiť svoju izbu bez toho aby to dozorcovia spozorovali, nebudete veľmi naklonení uveriť Shyamalanovej vízii.

Ak ste, naopak, ochotne pristúpili na režisérovu mysterióznu fikciu, dostanete sympatickú alternatívu k čoraz viac navzájom podobným komiksom, ktoré vídame na plátnách minimálne päťkrát ročne. Osobne patrím k tej druhej skupine a Glassa som si neskutočne užil. Shyamalanove filmy často dokazujú svoje kvality až s odstupom času a ja som vďačný, že som prostredníctvom tejto snímky znovu docenil neuveriteľne vydareného Vyvoleného.

---