Mŕtvi neumierajú
Jarmuschov návrat do detstva

Nový film Jima Jarmusha s Billom Murrayom, Adamom Driverom, Chloë Sevigny, Stevom Buscemi, či Tildou Swinton – to znie veľmi sľubne. Ešte aj trailer vedel navnadiť. Výsledok je však rozpačitý.

Diváka, ktorý je v Jarmushovej tvorbe aspoň trochu znalý, tu nič nemôže zaskočiť. Nevadí teda pomalé tempo či chýbajúci ťah na bránu. Veľké pointy tiež nehľadáte. Postavy sú, ako je u Jarmusha zvykom, rýchlo a dobre vykreslené, herecké výkony skvelej zostavy hercov a hudobníkov príjemné, humor často subtílny a dialógy tak svojsky, civilne, bizarné. Vyslovene zlý pocit z filmu teda nehrozí.

Ale ani vyslovene dobrý.

Príbeh zombie komédie Mŕtvi neumierajú sa odohráva v americkom mestečku Centerville. Už od prvej scény sledujeme dvojicu miestnych policajtov – náčelníka Cliffa Robertsona (Bill Murray) a dôstojníka Ronnieho Petersona (Adam Driver). Vyšetrujú prípad strateného kuraťa, z ktorého krádeže jeho majiteľ, farmár Miller (Steve Buscemi), obviňuje tuláka Boba (Tom Waits) žijúceho v lese. Napriek tomu, že na policajtov strieľa z pušky a odmieta sa s nimi baviť, ho Cliff nechce zatknúť – veď on nikomu nikdy neublížil.

Úvodný prípad skvele ilustruje, akým výzvam miestni muži (a žena) zákona bežne čelia. Ich neskoršie konanie počas zombie apokalypsy vhodne približuje scéna, v ktorej nemohúcne stoja na policajnej stanici a cez veľké okná sledujú dianie na ulici pred nimi. Ani za mak snahy s tým niečo urobiť a pomôcť obyvateľom. Následne sa síce aj vydajú do mesta, ale…

To, čo snímke dominuje, sú odkazy. Na prechádzajúce Jarmuschove filmy, na predchádzajúce filmy niektorých hercov, na pomyselného otca zombie žánru G. A. Romera a na rôzne ďalšie veci. Je tu toho toľko, že robiť akýkoľvek výpočet by bolo zbytočné. Odkazom je podriadený celý scenár, čo na mnohých miestach efektívne zabíja to, prečo máme filmy Jima Jarmuscha radi.

A to je naozaj škoda. Väčšine postáv veríte, že majú za sebou veľkú backstory a mnohé z nich by som osobne chcel vidieť na väčšom priestore. Takým je napríklad mladík Bobby Wiggins (Caleb L. Jones, známy napr. z X-Men: First Class), ktorý prevádzkuje svoj vlastný čudný obchodík – pumpu skríženú s komiksovým kníhkupectvom. Či postarší predajca domácich potrieb Hank (Danny Glover), ktorý sa kamaráti s otvorene rasistickým Frankom Millerom. Zaujímaví sú však aj „hipsteri“ z veľkomesta, či trojica detí v polepšovni.

Bude to zrejme nezamýšľané, ale celkom sa mi páči ešte jedna vec. V úvode sa dozvieme totiž aj to, že v mestečku žije len niečo cez 700 obyvateľov. Následné množstvo zombie v uliciach je teda neskutočné, ale je tomu tak aj v mnohých iných zombie filmoch (z pamäti sa mi derie inak vynikajúca Svetová vojna Z). Len v Centerville si to všimnete skôr ako na uliciach New Yorku.

Jima Jarmusha upodozrievam, že tento film urobil najmä sám pre seba. Dotiahol si množstvo svojich obľúbených hercov z predchádzajúcich spoluprác a pokúšal sa vzdať poctu autorom, na ktorých tvorbe vyrastal, inšpirovali ho a priviedli k filmárčine. Pre diváka však nejde o nič objavné. Škoda aj prvoplánovej pointy, ktorá hovorí o tom, že každý z nás je zombie vo svojom živote. Nerozlišuje pritom, či ide o závislosť (ako napr. na mobile a sociálnych sieťach), alebo o životnú vášeň a talent. Korunuje to tulák Bob, ktorý nám to v závere celkom povýšenecky ešte rovno aj povie, ako keby bola šanca, že to niekomu počas filmu unikne.

---