Po tom, čo nás pred niekoľkými týždňami potešil prvý letný blockbuster Bojová loď, vtrháva do kín doposiaľ najdôležitejší projekt štúdia Marvel, komiksoví Avengers. Upiera sa na nich pritom pozorný pohľad celého filmového sveta, keďže práve tento počin predstavuje vyvrcholenie snahy komiksového giganta, ktorý sa pred piatimi rokmi rozhodol vziať do rúk osud svojich postáv na filmovom plátne prostredníctvom vlastnej filmovej divízie.
The Avengers
akčný, dobrodružný, sci-fi
2012 / 143 min. / MP 12
USA
Réžia
Joss Whedon
Scenár
Joss Whedon, Zak Penn
Režisér a scenárista Joss Whedon má totiž k dispozícii poltucet výrazných charakterov, ktoré dokážu utiahnuť vlastný film a práve ich interakcia je kľúčom k uspokojivému zážitku. Poľahky sa totiž mohlo stať, že niektorá z postáv bude upozadená na úkor inej. Whedonovi sa však podarilo namiešať skoro dokonalý kokteil, v ktorom žiadna ingrediencia neprebíja tú druhú. To čo mohlo byť pred nakrúcaním najväčším víťazstvom alebo prehrou sa, našťastie pre diváka, stalo hlavnou devízou výsledného filmu. Tony Stark si citovaním Shakespeara robí srandu z Thora, ktorý zas sprvoti príliš nevychádza s Hulkom. Kapitánovi Amerika po sedemdesiatich rokoch spánku v ľade chvíľu trvá aklimatizácia v novom svete, ale aj on, Čierna vdova a Hawkeye sa rýchlo zapoja do vtipných – a nielen verbálnych – výmien názorov počas formovania tohto špeciálneho tímu.
Samozrejme, za funkčnú chémiu medzi postavami vďačíme nielen zručne napísaným dialógom, ale aj hereckému ansámblu. To však príliš neprekvapí, lebo po predchádzajúcich marvelovkách nebol na pochybnosti o Robertovi Downeym Jr., Chrisovi Evansovi, Chrisovi Hemsworthovi, Scarlett Johansson, Jeremy Rennerovi či Samuelovi. L. Jacksonovi najmenší dôvod. Svoju záporácku charizmu si v roli Lokiho bez problémov udržal aj Tom Hiddleston a najpríjemnejším prekvapením je tak výkon Marka Ruffala, ktorý prevzal Hulka po Ericovi Banovi a Edwardovi Nortonovi. No na tých si človek po 2 minútach Ruffala na plátne ani nespomenie.
V prvej polovici filmu mierne prevládajú dialógy nad akciou. Tá je však stále snímaná veľmi prehľadne a ponúka aj niekoľko záberov vďaka ktorým nie je 3D konverzia úplne zbytočná, aj keď neprítomnosť tretieho rozmeru by vôbec neprekážala. V záverečnej rúbanici v newyorských uliciach sa navyše kameraman Seamus McGarvey predvedie úžasným money-shotom, v ktorom kamera bez strihu putuje medzi akciou jednotlivých hrdinov a končí – ako inak – obrovským výbuchom. Celkový look samozrejme korešponduje s predchádzajúcou produkciou Marvelu. Napokon, Avengers sú jej vyvrcholením a bolo by naivné očakávať výrazný odklon práve teraz.
Škoda len, že film bol nakrútený vo formáte 1,78:1. Veď maximálne širokouhlý pomer strán (2,39:1) mohol ešte pridať na epickosti a zároveň by eliminoval dva čierne pásy, ktoré takto vznikli na bokoch plátna. Aj napriek tomu, jediný, kto sa príliš nevyznamenal, je skladateľ Alan Silvestri. Jeho hudba síce po väčšinu minutáže funguje, avšak po celý čas nezačujete žiaden originálnejší tón. Zvlášť zamrzí absencia výrazného hlavného motívu, ktorý by niektorým scénam dodal patričnej veľkoleposti. Ak už nič iné, mohli pri nálete Iron Mana zaznievať AC/DC z reproduktorov aspoň o niečo dlhšie.
No aj tak sú Avengers: Pomstitelia výborným veľkofilmom a úspešným zavŕšením prvej päťročnice Marvelu. Šancu sa im oplatí dať aj v prípade, že vás predchádzajúce marvelovky, či komiksoví hrdinovia vo všeobecnosti, doposiaľ míňali. Whedon úspešne stvoril Frankensteinovo monštrum– komiksoví nadšenci budú vo vytržení, ale film je bez problémov prístupný aj bežnému divákovi, ktorý si doposiaľ nedokázal predstaviť, prečo by sa na striebornom plátne mal stretnúť asgardský boh s chlapíkom v železnom high-tech obleku a modernou variáciou Jekylla a Hydea. Letná sezóna skrátka začala zostra.