Eštebák, 2011 © Continental Film

Juraj Nvota je skúsený divadelný a televízny režisér. Po pomerne bohatej tvorbe televíznych filmov sa rozhodol skúsiť to aj v kine a v roku 2002 sa k divákom dostala komediálna dráma Kruté radosti. Výraznejší úspech však prišiel až o tri roky neskôr pri filme Muzika. Rovnako to bola komediálna dráma, tentoraz aj s prvkami romantiky. Pozrel sa v nej na obdobie socializmu, čo je téma, ktorej ostal verný aj v aktuálnom projekte. Zaviedol nás však do zložitejšej etapy našich dejín, do obdobia normalizácie.

Adam (Jiří Mádl) sa ako skúsený rádioamatér počas povinnej vojenskej služby preukáže ako vhodný materiál pre štátnu službu. Padne do oka veliteľovi z ŠTB (Štátna tajná bezpečnosť), ale na prvotné ponuky nereaguje. Po viacerých negatívnych životných udalostiach, ktoré mohli pokojne zariadiť aj jeho budúci kolegovia a nadriadení, nakoniec privolí a stáva sa súčasťou lovu na ľudí. Jeho úlohou je odpočúvať. Medzi tým do krajiny vstúpili vojská Varšavskej zmluvy, a tak treba nájsť všetky podvratné živly. Ako sa s tým vyrovná mladý muž, ktorý túto prácu zobral len preto, že nemal v danej chvíli iné východisko?.

Práve o tom je táto snímka. O systéme, ktorý stavia inak dobrých ľudí proti sebe. Z chlapca sa stáva eŠteBák, ktorý ako sa neskôr ukáže, odpočúva aj vlastného suseda. Nvota podobne ako v Muzike ukazuje absurdnosť doby cez humor. A tak je odpočúvaná chata na samote pri lese, a keď Adam aj s kolegom idú každé ráno na miesto činu, vo veľkom vojenskom aute, samozrejme ich každý vidí. Adam sa ich, trochu naivne, snaží kryť ako len môže. Všetky ich vyjadrenia, ktoré by sa dali mimo kontext zneužiť proti nim, na páskach nahradzuje zvukmi zvierat pobehujúcimi okolo. Lebo tak sa to vtedy robilo, ak dôkaz nebol, vyrobil sa. Nvota nám aj tým dokresľuje charakter hlavného hrdinu, ktorý čoskoro musí čeliť zložitejším výzvam. Optimizmus sa vytráca, jeho snaha vychádza nazmar. Zisťuje, že ŠTB odpočúva aj jeho a prichádzajú naozaj ťažké chvíle.

© Continental Film

Humoru tu nie je veľa, prevláda dráma. Doba je v 70. rokoch naozaj zlá, niet sa teda, čo čudovať. Scenárista Ľubomír Slivka mohol v tomto smere ešte trochu pritlačiť. Pridať viac napätia a strachu. Príbeh na to potenciál má a divácky zážitok by tak mohol byť oveľa silnejší. Ako dobový thriller by to bolo veľmi fajn. Takto mám pocit, že sa Juraj Nvota ako režisér nikam výrazne od Muziky neposunul. Rovnako ako pri nej aj teraz ide hlavne o opis doby a ľudí v nej. Závažnosť témy si žiadala viac.

Každopádne je však eŠteBák na slovenské pomery veľmi zaujímavý počin. Kvalitatívne výrazne vybočuje z nášho priemeru. Prekvapí slušná výprava, kvalitná práca so zvukom a z chronických nedostatkov našej kinematografie tu nenájdeme ani zlé dialógy, tie sú práve naopak veľmi fajn. Poteší i pestrá skladba charakterov postáv a veľmi kvalitné herecké výkony vo vedľajších postavách (Jan Budař, Ondřej Vetchý, Vlado Hajdu). Jiří Mádl nemusí sadnúť každému, ale aj on sa od čias Snowborďákov herecky posunul. Nespomenul som ešte druhú hlavnú postavu, Adamovu priateľku a neskôr manželku Evu v podaní Michaeli Majernikovej. Je to jej prvá filmová skúsenosť, po niekoľkých seriáloch a určite sa nemá za čo hanbiť. Pri jej postave by určité výčitky mohli smerovať skôr na scenáristu, ale to nie je až tak dôležité.

Slovenská kinematografia sa pohnutej histórii 20. storočia venuje len zriedkakedy. Preto je veľmi dobré, že eŠteBák vznikol. Filmy sú dnes vhodným prostriedkom vyrovnávania sa spoločnosti so svojou zlou minulosťou. My sme sa ešte nevyrovnali ani s dobrým, takže nám to treba ako soľ. Juraj Nvota sa opäť ukázal ako perspektívny režisér, ktorý si dokáže nájsť zaujímavú tému a adekvátne ju spracovať. Snáď jeho ďalší film príde skôr ako po troch rokoch.