Neuveriteľný Hulk

Recept na prípravu tradičného pokrmu amerického popcornového diváka, teda priemernej komiksovej adaptácie, je už dlhší čas všeobecne známy vo filmových štúdiách. Vezme sa postava superhrdinu, ktorý ešte nemal tú česť objaviť sa na filmovom plátne (alebo naopak jeho adaptácia dopadla dobre). Následne sa napíše scenár, ktorý by mal vychádzať z pôvodného komiksu, ale zase netreba v ňom až tak veľa „mytológie“ a psychológie postáv. Čo však rozhodne scenár musí obsahovať sú efektné akčné scény, najmä rozbíjanie zaparkovaných áut.

Scenár následne putuje k režisérovi, ktorý by nemal príliš veľa originálneho vymýšľať do filmu, veď načo. Bonusom by malo byť herecké obsadenie, kde musí byť aspoň jedna sexica a jeden charizmatický herec. Pomocou tohto „receptu“ už vzniklo veľa priemerných filmov, ale chvalabohu sa ním neriadia všetci tvorcovia komiksových adaptácií (viď Temný rytier). V prípade druhej „časti“ Hulka to ale dopadlo tak neurčito, keďže tvorcovia zastali na polceste medzi prepadákom a niečím výnimočným.

Prvý výlet zeleného Hulka na filmové plátna sa uskutočnil v roku 2003, keď sa úlohy pretaviť komiks do filmovej podoby zhostil veľmi netradične Číňan Ang Lee, ktorý prevrátil naruby tradičné americké komiksové stvárnenie spomenuté v úvode. Film bol prijatý vcelku rozporuplne, čo však nezabránilo kvalitnému kasovému úspechu, ktorý bez problémov zabezpečil prípravu pokračovania filmu, ale tentoraz už s menej riskantným mužom na pozícií režiséra.

Úlohu priviesť naštvaného zelenáča druhýkrát na plátno získal Francúz Louis Leterrier, ktorý si získal veľké renomé aj za morom najmä vďaka dvojici filmov o nezvyčajnom Kuriérovi. Preto sa predpokladalo, že posunie klasický vzorec komiksov trochu inam. Čiastočne sa mu to síce podarilo, viaceré akčné scény sú nápadité, ale viditeľne ho brzdil scenár filmu a pravdepodobne aj producenti.

Neuveriteľný Hulk rovno vhupne do deja, aké-také vysvetlenie udalosti sa udeje na pozadí úvodných titulkov. Bruce Banner sa musí po predchádzajúcich udalostiach skrývať v brazílskych slumoch, kde sa učí kontrolovať svoje vzrušenie. Život inkognito ale netrvá veľmi dlho, keďže generál Thaddeuse Rosse asi nikdy nespí, a tak sa Bruce musí vzdať svojej dočasnej skrýše a po efektnom úvode v štýle Bournoviek sa vyberie naspäť do Štátov. Tu sa dostane do kontaktu so svojou láskou a kolegyňou Betty, ktorá je zhodou okolností aj dcérou generála. Ten v boji voči zelenému obrovi použije svoju novú zbraň, elitného vojaka Emila Blonského, ktorého mierne upraví podľa pôvodných výskumov Bannera.

Scenár filmu je napísaný čiastočne podľa receptu spomenutého v úvode, ale z ohľadom na istý vývin v tomto žánri. Bohužiaľ, film po veľmi sľubnom úvode a aj prvej polovici skĺzava najmä v posledných minútach čoraz viac k nezáživnému poňatiu komiksu. Najmä to vidieť v prípade akčných scén, ktoré sú v prvej polovici zaujímavejšie a s viacerými nápadmi, ako je to napríklad pri scéne boja na školskom ihrisku. Naopak konečný súboj dvoch hromotĺkov je ako keby opísaný cez kopirák z hocijakého iného komiksového filmu. V ostatných (nebojových) častiach scenár zase občas ukazuje svoje kvality a vnáša do sveta Hulka zaujímavé nápady, čo sa však dosť výrazne zhoršuje s pribúdajúcimi minútami. Celkovo je teda scenár asi najväčšou brzdou filmu a vyzerá to, že sa v ňom udiali viaceré zásahy, najmä zo strany štúdia, ktoré chcelo presadiť svoju víziu.

Povráva sa aj to, že do výroby filmu poriadne kecala aj najväčšia herecká hviezda tohto filmu, Edward Norton. Málokto čakal, že práve herec ako Norton sa upíše komiksovému filmu, ale ako to už u amerických hercov býva pravidlom, pre Nortona je Hulka najobľúbenejším komiksom jeho detstva. Práve preto sa tento charakterový herec stal predstaviteľom zeleného obra a dá sa povedať, že to bol dobrý krok.

Norton dodal svojím výkonom postave istú plastickosť napriek schematickosti predlohy. Horšie je to s predstaviteľkou jeho milej, ktorú oproti prvému dielu hrá Liv Tyler. Ako Betty je dosť nevýrazná a film by sa pravdepodobne zaobišiel aj bez nej. Naopak taký Tim Roth ako legionár Blonsky na seba suverénne strháva pozornosť diváka v každej scéne, v ktorej sa objaví vďaka skvelej kreácii „zeleného mozgu“.

Neuveriteľný Hulk mal na to, aby bol oveľa lepším filmom ako prvý Hulk. Táto snaha vyšla tak napoly. V celkovom dojme asi svojho predchodcu Neuveriteľný Hulk predčil, ale vo viacerých veciach zlyhal. Najmä nezvládnutá druhá polovica filmu je vážnym problémom spolu s tradičným zjednodušovaním celého príbehu v prospech akčných scén, ako sa to často deje v tomto filmovom žánri.

Na druhej strane prvá polovica so skvelým Nortonom a zaujímavými akčnými scénami (najmä stret Hulka s vrtuľníkom stojí za to) ukazuje cestu, ako mohol byť urobený celý film. Škoda, že sa tak nestalo a Neuveriteľný Hulk len ťažko môže robiť konkurenciu komiksovému hitu tohto roka v podobe návratu netopiera.

---