Aj to najkratšie zhrnutie tohto filmu napovedá, že nie je pre každého. Zlúčenina milostného príbehu s krvavým hororom nie je ľuďom celkom blízka, a tak sa Bones and All stal terčom kontroverzie. Niet sa čomu čudovať, veď potencionálne romantizovanie kanibalizmu je vo svojej podstate poburujúce.
Z estetického hľadiska bol film perfektný na pohľad. Scenéria severného Anglicka dodávala príbehu melancholickú atmosféru a vyzdvihnutiahodným prvkom boli aj periodické kostýmy, ktoré skvele zachytávali ducha päťdesiatych rokov.
Podnadpis tejto recenzie je citátom Olivie Wilde, režisérky snímky Neboj sa, zlatko. Použila ho v rozhovore v roku 2019. Počas premiéry na filmovom festivale v Benátkach a aj pred ňou a po nej sa okolo filmu niesol tmavý mrak klebiet o kontroverznej produkcii a o nezhodách medzi tvorcami a obsadením, čo mu u veľkej časti publika neurobilo pekné meno. Mnohí potenciálni diváci ho ignorovali,…
Nevystupuje tu žiadny policajný tím, ktorý by divákom prerozprával proces jeho dolapenia, ani skutočné obete, ktoré prežili či susedia, vďaka čomu sprevádza seriál okrem obrovského úspechu aj značná vlna kontroverzie.
Nemôžem vás presviedčať o tom, že Euphoria je niečo úplne iné ako väčšina teen-drama seriálov, keď sa ma opýtate na jej príbeh. Áno, možno povrchne by sa dala porovnať s nejakou generickou show zo strednej, ale je tu extrémne dôležité zdôrazniť slovo povrchne.
Proces resocializácie môže byť pre mnohých ľudí namáhavý, čo nám ukazuje aj Angela. O jej osobnosti sa nedá písať veľmi obšírne, nakoľko tvorcovia ju skresali len na vzhľad a v celku nepríjemnú povahu. Manipuluje ľuďmi a núti ich cítiť sa previnilo.
Režisérsky debut Maggie Gyllenhaalovej si minulý rok vyslúžil na prestížnych filmových festivaloch veľmi pozitívne ohlasy. Niet sa ani čomu čudovať, nakoľko do pléna priniesla trocha kontroverzný no veľmi zaujímavý pohľad na tému rodičovstva a materstva. Ukázala tak všetkým filmovým fanúšikom, že sa rozhodne nehodlá skrývať v tieni svojho brata Jakea Gyllenhaala a rovnaký talent, ktorý predvádza ako herečka,…
Film v rámci všetkých svojich pasáží vzdáva hold rôznym kreatívnym činnostiam, ktorými si obohacujeme život. Či už je to maľba, varenie, písanie, túžba zmeniť svet – všetko je to svojim spôsobom umenie a Wes Anderson tu na tento fakt subtílne poukazuje.
The Many Saints of Newark sa ako prológ veľmi snaží nastoliť všetky možné príbehy a deje, ktoré sa objavujú v Sopranovcoch, avšak mnohé z nich vychádzajú navnivoč, čo môže byť mätúce pre niekoho, kto seriál nepozná. Fanúšikov to zase mohlo sklamať, keď došlo aj na momenty, ktoré sa neskôr v seriáli objavili a aj keď tu bol ich pôvod načrtnutý, nebol dotiahnutý do konca.
Napriek nie veľmi naplňujúcemu deju film značne oživila dvojica Momoa a Merced v úlohe otca a dcéry, bojujúcich proti skorumpovanej spoločnosti. A i keď išlo o dvoch obyčajných pracujúcich mestských ľudí, rozhodne mali sebavedomia na rozdávanie, keď prišlo na hru na tajných agentov a asasínov. Film je v polovici tak zahltený bitkami, že divák zabúda na pointu a dôvod samotných bojov. Nezaboduje tak ani ako akciou nabitý triler, ani ako rodinná dráma.
Jedným z najčarovnejších prvkov filmu je jeho vizuál. Dizajn postáv je príťažlivý pod hladinou mora aj na súši. Paleta farieb využíva na zobrazenie obidvoch svetov autentické farebné tóny.
Prečo by dievča malo byť nazývané rebelkou, keď sa rozhodne dať stopku nežiadúcemu správaniu zo strany chlapcov a mužov? Moxie v celku zaujímavou snímkou, ak sa chcete vyhnúť stereotypu zamilovaného príbehu z americkej strednej školy, i keď možno s trochu menšou dávkou humoru než by sa predpokladalo vďaka režisérke Amy Poehler.