Monster: The Jeffrey Dahmer Story
Portrét hnijúcej spoločnosti

Po seriáloch ako American Horror Story či Glee, ktoré si od svojho vzniku už dokázali vytvoriť kultový status, prichádza Ryan Murphy s niečím o podstatne iným. Nedá sa tvrdiť, že by veľmi odbočil od svojej bežnej trajektórie, napriek tomu ide o kúsok, ktorý neprestáva šokovať, a to aj týždne od svojej premiéry. Evan Peters v hlavnej úlohe notoricky známeho sériového vraha Jeffrey Dahmera vám po pozretí jednoznačne utkvie v pamäti.

Žáner true crime sa za posledných pár rokov rozrástol o veľkú porciu dokumentov, hraných filmov či seriálov. Nehovoriac o neustále sa zväčšujúcej základni fanúšikov, vďaka ktorej sa mnohé streamovacie spoločnosti bijú o to, kto príde s pútavejším a zvrátenejším konceptom. Ryan Murphy sa v spolupráci so scenáristom Ianom Brennanom rozhodol urobiť presne to isté a využiť Netflix.

V porovnaní s inými dielami svojho druhu má však mini séria Monster: The Jeffrey Dahmer Story o niečo špecifickejší spôsob rozprávania príbehu. V prvom rade je dôležité poznamenať, že ide o seriál, v ktorom sú prostredníctvom hercov zinscenované všetky udalosti a ohavné činy, ktorých sa Dahmer v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch dopustil. Nevystupuje tu žiadny policajný tím, ktorý by divákom prerozprával proces jeho dolapenia, ani skutočné obete, ktoré prežili či susedia, vďaka čomu sprevádza seriál okrem obrovského úspechu aj značná vlna kontroverzie, a to rovno z niekoľkých dôvodov.

Spracovanie príbehu, vizuál, soundtrack a výkon hercov sa objektívne dajú považovať za tie fenomenálne odvedené prvky seriálu. Okrem Evana Petersa, ktorý si vďaka Murphyho American Horror Story globálne vysklúžil titul vyvrheľa, tu vystupujú aj Niecy Nash v roli Dahmerovej susedky Gelndy Cleveland a Richard Jenkins ako Leon Dahmer.

Hoci má mnoho kvalít, podľa niektorých sa dostávajú do rozporu s istými morálnymi hodnotami. Tragédia takých rozmerov, ktorej sa dopustil Jeffrey Dahmer, a policajná nespravodlivosť, ktorým obete a preživší čelili, sú veci, s ktorými sa nie je možné vysporiadať ani po toľkých rokoch. Najmä v prípade, keď sú neustále vystavovaní obsahu podobného typu, ktorý ich núti prežívať znovu udalosti, na ktoré by najradšej zabudli. Romantizovanie vrahov na sociálnych sieťach tými, ktorí nevedia rozlíšiť skutočný život od filmového plátna taktiež prilieva olej do ohňa.

Je však dôležité pozrieť sa aj na spoločenské problémy, ktoré sa v seriáli rozoberali. Uvažovať nad tým, či true crime nemôžeme okrem oddychu používať aj ako nástroj na vzdelávanie a poučenie samých seba o tom, ako to v rôznych aspektoch života nemá vyzerať a napriek tomu tak žijeme. Myslím, že seriál nielen upriamuje pozornosť na život obetí a ich rodiny, ale robí tak s rešpektom i napriek niekoľkým nezrovnalostiam s realitou. Mnoho ľudí však hovorí o exploitatívnom prevedení a nabaľovaní sa tvorcov.

Hlavným aktérom seriálu je samozrejme Dahmer, ktorého život sledujeme v nechronologickom slede počnúc jeho posledným pokusom o vraždu mladého Afroameričana Tracyho Edwardsa a následne jeho zatknutím. Veľmi zaujímavým a zároveň pozitívnym prvkom bolo, že sa takmer celkom vyhli explicitným scénam. Napriek tomu seriál po celú dobu sprevádzal temný omen, pre ktorý ho mnohí diváci ani nedopozerali.

Absencia krvavých a nechutných momentov môže v mnohých prípadoch znamenať aj nižšiu sledovanosť. Je to paradox, no s obľubou sledujeme filmy a seriály, od ktorých treba odvracať zrak. Seriál Monster: The Jeffrey Dahmer Story bol miesto toho už inherentne nasiaknutý hrozivou atmosférou, kvôli ktorej vám bude prechádzať mráz po chrbte. Tento seriál neprináša pohľad na ohavné činy známeho sériového vraha, skôr pozorujeme vnútorný a životný boj nielen Dahmera, ale najmä ľudí, ktorým bolo tak veľmi ublížené a ktorí sa snažia nájsť pochopenie a vykúpenie.

---