Piargy
Ľúbostný trojuholník za zatvorenými dverami

„Ak mám byť úprimná, trošku sme sa báli, keď sme zistili, že budeme hrať v rovnakej zostave, nielen v Jozefovi Makovi ale aj v Piargoch,“ obávala sa pred natáčaním filmu Piargy herečka Jana Kvantíková. V novom filme Iva Trajkova si zahrala postavu mladej Johanky. Dobová podobnosť a herecké obsadenie ju zaskočili. Napriek tomu sa Piargy, adaptácia novely Františka Švantnera, odlišuje od súčasných slovenských filmov svojimi výraznými štylistickými prvkami.

Johanka a jej najlepšia kamarátka Juliša (Judith Bárdos) žijú v období tesne pred druhou svetovou vojnou medzi malebnými kopcami v slovenskej dedinke Piargy. Neoddeliteľnou súčasťou ich života je viera ako v Boha, tak aj v Diabla. Keď sa okolo Juliši začínajú diať zvláštne veci, ľudia ju označujú za posadnutú. Johanka ani vážený obchodník Roháč (Atilla Mokoš), okolo ktorého sa krúti celá politika dediny, tomu neveria. Vráta do jeho domu sa otvárajú a mladé kamarátky dvoria Roháčovmu mladému synovi Martinovi (Daniel Fischer). Roháč čo chvíľa vyberá nevestu a tým rozdelí dievčenské priateľstvo. Juliša sa dostáva do novej rodiny, kde zisťuje, že veci nie sú také, aké sa spoza cudzieho dvora zdali. Záletnícky svokor si nárokuje viac, akoby nevesta mala poskytnúť.

Julišina sestra v podaní Lucie Siposovej je, na rozdiel od Juliši, výkrikom mestskej ženy, ktorá pod bezstarostným úsmevom a krásnymi šatami skrýva skorumpovanú dušu. Jej doteraz najvýhodnejší obchod zahŕňa najmä Julišu a starého Roháča. Cez sestrin kšeft sa dostávame k pomerne známej schéme manželského trojuholníka, ktorý je ozvláštnený tým, že ide o otca a syna. Turbulentné a stereotypné vzťahy mužov a žien, ktoré sú, ako to v typických dedinách v tomto období býva, podriadené rodičmi a peniazmi, sú jednou z najvýraznejších tém filmu.

Snímka Piargy poukazuje na stále aktuálnu ľudskú náturu. Oceňujem reálie slovenskej dediny, ktoré sa však na prvý pohľad môžu zdať opotrebované. V kombinácii s magickým realizmom nás film vracia do doby, v ktorej ľudia viac verili na posadnutých a chceli sa ich zbaviť. Nálož motívov môže miasť, no všetko sa sústreďuje na kontrast ľudskej hry na Boha a Jeho skutočné úmysly.

Lyrické čiernobiele zábery kameramana Petra Bencsíka sú pastvou pre oči, po čase je však cítiť, ako veľmi príbeh pod ich váhou trpí. Divák sa často sústredí iba na hru svetla s objektívom. Spomínaný magický realizmus je citeľný pri snových víziách, no aj pri zriedkavom používaní farieb. Tieto akcenty zdôrazňujú momenty neustále hroziacej smrti.

V epizódnej úlohe sa objaví aj už zosnulý Marián Geišberg. Jeho posledný film sa vytváral osem rokov a ďalšie dva čakal na koniec pandémie, aby sa mohol usadiť v našich kinách.

Divákov na filme Piargy zaujme predovšetkým vábivý vizuál. Určite by sme nemali zavrhnúť ani dôležité témy, ktoré sú v modernom svete len a len zreteľnejšie. Možno práve kvôli tomu po snímke ostáva vo vzduchu zvláštna vôňa nevypovedaných klamstiev.