The Many Saints of Newark
Predkovia známych gangstrov z telky

„Pozerať The Many Saints of Newark bez toho, aby ste videli The Sopranos, je to isté, ako pozerať druhý a tretí diel Krstného otca a prvý si pozrieť až na záver.“ Tento citát od redaktora Davida Ehrlicha z magazínu Indiewire asi najviac vystihne vaše dojmy, ak si pozriete tento film len z toho dôvodu, že sa vám páčil trailer. Netvrdím, že sa nedá pozerať aj bez kontextu ako osobitný film, no bez toho, aby ste poznali budúcnosť týchto postáv, sledovanie ich začiatkov a čakanie na nejaké vyvrcholenie je celkom strata času.

The Sopranos (Sopranovci) je považovaný za jeden z najkultovejších kúskov seriálovej kultúry. Mnohé rebríčky ho zaraďujú medzi najlepšie seriály všetkých čias. Tento typ príbehov, plný nebezpečného gangsterského života, prestreliek a peňazí, si dokáže veľmi rýchlo získať divákov. The Sopranos okrem iného ponúka aj pohľad o niečo hlbšie, málokedy vidíme hlavného hrdinu (a už vôbec nie obrovského a tvrdého Talianoameričana), ako sa niekomu zdôveruje so strasťami a slasťami svojho života tak, ako to robil Tony Soprano u svojej psychologičky. Ale späť do minulosti…

Po dramatickom uvedení odohrávajúcom sa na cintoríne s hlasovým sprievodom Michaela Imperioliho nás film berie do roku 1967. Stretávame sa s Dickom Moltisantim, ktorý spolu so svojim malým synovcom Tonym idú naproti Dickovmu otcovi. Práve sa vrátil z Talianska aj so svojou novou ženou. Neustále o krajine básni, popritom ale ostáva verný svojmu charakteru, a tak sa nezabúda ani sťažovať na všetko nepríjemné, čo ho tam postretlo. Zisťujeme, že Dick Moltisanti je v Newarku vskutku veľké zviera a jeho biznis, ktorý mu zarába obrovské peniaze, z neho robí jedného z najviac rešpektovaných ľudí v okolí. Aj najobávanejšieho. Možno práve preto k nemu jeho malý synovec Tony tak vzhliada. Vidí v ňom obraz úspechu, sily a mužnosti. Človeka, ktorý má všetko, čo si zaumieni a ľudia mu zobú z ruky. Dick si užíva túto rolu jeho životného mentora a takmer vôbec si neuvedomuje tú nebezpečnú moc, ktorú má v rukách. Tony je príliš mladý, aby pochopil, čo je jeho strýko vlastne zač.

Tony však odmalička nič lepšie nepoznal. Otca mal niekoľko rokov vo väzení a celý okruh jeho rodiny a priateľov sa točil len okolo ulice. Dick sa stane účastníkom mnohých nepekných udalostí, vrátane tých, ktoré zapríčinia intenzívne nepokoje Afroameričanov v roku 1967. Táto vsuvka vcelku odzrkadľuje súčasnosť, čo sa týka problematiky rasizmu a diskriminácie. Dick si však stále stojí za svojím, že nikdy nič nie je jeho vina, najmä keď to dokáže odčiniť dobrými skutkami. Naivne verí, že vraždu dokáže napraviť jedna jazzová platňa a osud ho nedobehne, kým si bude myslieť, že dokáže byť dobrákom. Tonymu dá jednu radu, keď mu podsunie sadu nových kradnutých JBL reproduktorov. Vraj si stačí povedať, že toto je poslednýkrát, čo niečo ukradnem a nabudúce dodržím slovo. Dick toto motto zrejme využíval vo všetkých aspektoch života a potom sa len prizeral, ako sa mu svet rúca pred očami. Málokto by však povedal, že celá táto cesta mala za následok stvorenie TOHO Tonyho Soprana.

The Many Saints of Newark sa ako prológ veľmi snaží nastoliť všetky možné príbehy a deje, ktoré sa objavujú v Sopranovcoch, avšak mnohé z nich vychádzajú navnivoč, čo môže byť mätúce pre niekoho, kto seriál nepozná. Fanúšikov to zase mohlo sklamať, keď došlo aj na momenty, ktoré sa neskôr v seriáli objavili a aj keď tu bol ich pôvod načrtnutý, nebol dotiahnutý do konca. Je škoda, že aj keď sa sám David Chase (tvorca pôvodného seriálu) podieľal na tvorbe filmu, neboli tieto časti posunuté o niečo ďalej. Taktiež sa vo filme nachádzajú dôležito vyzerajúce momenty, ktorých rozuzlení sa nikdy nedočkáme. Je síce pravdou, že takýmto ľuďom v minulosti vraždy prechádzali, no tak jednoduché, ako to bolo zobrazené v The Many Saints of Newark, to byť nemohlo.

Okrem iného má film aj mnoho pozitív pre nezainteresovaného diváka. Hlavným je fantastické herecké obsadenie. Hrôzu naháňajúcemu Rayovi Liottovi, ktorý si zahral tatka Moltisantiho, stvárnil syna Dicka Alessandro Nivola s autentickým zdedeným talianskym šarmom a kusom grázla v tvári. Slávneho Tonyho Soprana si zahral Michael Gandolfini, ktorý je dokonca synom herca stvárňujúceho už dospelého Tonyho zo Sopranovcov Jamesa Gandolfiniho. Okrem mladíckej nerozvážnosti obdivuhodne zahral aj zmätok a mix emócií počas svojho života popri Dickovi Moltisantim.

Michaela De Rossi vynikla v roli navonok popletenej no v skutočnosti veľmi bystrej Talianky a novej ženy Moltisantiho staršieho, Giuseppinu. Vo filme taktiež zahviezdila aj (najmä svojim ostrým taliansko-americkým akcentom) Vera Farmiga a mnoho ďalších. Obdivuhodná práca s kamerou dodávala filmu potrebné napätie a dynamiku a dokonale zachytila emocionálne rozpoloženie postáv. Jediné, čo by tomu celému dodalo ešte väčší šmrnc, by bol o niečo originálnejší soundtrack okrem tých pár známych rádiových odrhovačiek.

---