Ťaživý a pochmúrny. Taký je Posledný autobus, posledná nádej lesných zvierat na útek pred poľovníckou sezónou. Tento krátky film si odniesol hlavnú cenu z festivalu vo švédskom Tampere a vďaka nej sa automaticky zaradil do výberu na Oscara.
Je to zvláštne, keď pred vami stojí človek, ktorý sa osem rokov venoval zložitému a dodnes nedoriešenému prípadu vraždy mladej študentky. Ak sa však vedľa režiséra postavia aj štyria protagonisti filmu a celého tohto kriminálneho komplotu, tak neviete, čo povedať.
Kde bolo, tam bolo, bol raz kaštieľ v Stupave a v ňom bol starobinec. A ľudia v ňom žili šťastne, až kým neumreli. Okrem prežívania a dožívania sa tam totiž veľa robiť nedalo. Ešte tak spomínať. Ale naozaj?
Je to zvláštny pocit, keď film zrkadlí váš život. Pri Absolventoch som tento pocit mohol čakať. Ide predsa o film dokumentujúci osudy mojich troch generačných vrstovníkov po absolvovaní vysokej školy.
Je to príbeh, ktorý sa v slovenských mestečkách a dedinách odohral už stovkykrát a teraz sa píše jeho posledná kapitola. Na začiatku sme mali viac ako 700 kín. Tie, ktoré prežili katastrofy ako nástup VHS kaziet a požičovní, vznik komerčných televízií a dramatický pokles záujmu divákov, teraz poráža nevyhnutná digitalizácia. Tak je tomu aj v dedinke Očová pri Zvolene, v ktorej ešte aj počas tohto roka fungovalo azda posledné dedinské kino na Slovensku.
Vyholený Marek pomáha opitému otcovi vo vinohrade. Okolo pobehuje jeho pes Killer. Otec posiela Marka do mesta za ženou s nejakými podpísanými papiermi.Hoci obaja by sa najradšej vyhli aj spomienkam na túto ženu, nielen jej fyzickej blízkosti. Prečo?
Po vyše dvadsiatich rokoch od sobáša Matúš Oľha odišiel od Jany Oľhovej a začal titulný nový život po boku novej ženy i s novým dieťaťom. Premisa sľubuje dôverné pikantérie, pravé aj ľavé emócie, vedrá špiny a silný zážitok.
Furt čosi dobiehame. Naši dedovia otvárali a zatvárali okná do Európy, dobiehali a predbiehali vyspelý svet. Blúdiaci Holanďan, dobiehajúci Slovák. V roku 2012 došlo na found footage, cca. desaťročie po úspechu Blair Witch…
Mátyás Prikler najskôr absolvoval VŠMU krátkym filmom Ďakujem, dobre (2009). Získal si ním zopár ocenení, dobré meno, a potom ho rozšíril pridaním ďalších dvoch poviedok a epilógu na rovnomenný celovečerný debut.
Prefackajte ma niekto. Zuzana Piussi stihla za jeden rok vyvolať viac rozruchu ako celá brigáda rýchlopečených celebrít z reality šou, a to všetko poctivou robotou, nie prezentovaním vrodených daností.
Dokument pojednáva o zápase mladého človeka, ktorý sa po ukončení vysokoškolského vzdelania ocitne v realite pracovného trhu na Slovensku. Musí „reagovať“ a prispôsobiť sa potrebám spoločnosti.
Kým dáte filmu šancu, urobíte dobre, ak zabudnete na čokoľvek, čo sa nám snaží nahovoriť oficiálna synopsa, plagát, trailer, dokonca i názov filmu. Ale to je problém viac marketingový, než filmársky…