Žáner: dráma
Minutáž: 95 minút
Krajina: Slovenská republika
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Mariana Čengel Solčanská
Scenár: Alena Bodingerová
Kamera: Peter Bencsík
Hudba: Vladimír Martinka
Hrajú: Éva Bandor, Diana Pavlačková, Marko Igonda, Aniko Varga, Elena Podzámska, Mari Varsányi, Jennie Fél, Ivan Palúch, Péter Nádasdy a ďalší
Kým dáte filmu šancu, urobíte dobre, ak zabudnete na čokoľvek, čo sa nám snaží nahovoriť oficiálna synopsa, plagát, trailer, dokonca i názov filmu. Ale to je problém viac marketingový, než filmársky a objavil sa už pri predchádzajúcom projekte režisérky, pri historickom Lietajúcom Cypriánovi. Miluj ma alebo odíď je po mnohých stránkach podareným dielom – počnúc kamerou Petra Bencsíka, réžiou Mariany Čengel Solčanskej, no vari najlepšou zložkou sú herecké výkony pätice žien na čele s Évou Bandor. Horšie je na tom scenár.
Zuza (Éva Bandor) sa práve rozviedla, a tak musí dať do poriadku chalupu, ktorú vlastní so svojím exmanželom (Marko Igonda), aby ju mohli predať. Spojí užitočné s príjemným a svoje dve kamarátky, Janu (Aniko Varga) a Evu (Elena Podzámska) pozve na víkend do prírody, aby pri maľovaní a poriadnej dávke alkoholu oslávili jej slobodu. Ideálna predstava víkendu sa však rozplýva, keď ich na chate čaká Zuzina dcéra Mira (Diana Pavlačková) s jej paranoidnou babkou (Mari Varsányi), ktorú predčasne vzala z nemocnice. Počas víkendu v prírode sa postupne vyplavia na povrch rôzne problémy všetkých troch generácií žien.
Je zjavné, že Miluj ma alebo odíď je ženský film – napísaný ženou, Alenou Bodingerovou; režírovaný ženou; a v jeho centre sú samé ženy. To znamená i ženské problémy, vzťahy a aj špecifické ženské myslenie. Netreba vedecké výskumy či štatistické údaje o zastúpení žien vo filmovom priemysle, aby bolo jasné, že tento film bude mužským publikom pravdepodobne odmietnutý, či dokonca považovaný za dejovo prázdny, ba až zbytočný.
Tvrdiť však, že sa vo filme nič nedeje, by bola krivda, hoci po scenáristickej stránke sa hodnotí veľmi ťažko. Prvé správy, reportáže či anotácie o pripravovanom projekte – vtedy ešte pod názvom Dušičky – vykresľujú film ako reflexiu života troch kamarátok v strednom veku. Na filmovom plátne je však v popredí hlavne konfliktný vzťah matky a dcéry, kým pokrivené osudy kamarátok iba samoúčelne rozptyľujú túto rodinnú drámu. Ide o pokus zobraziť bezpodmienečnú a zároveň krutú spriaznenosť v priateľstve. No kým si Jana a Eva narovinu vykričia trpkú pravdu (prístupnú od 15 rokov) o životných problémoch tej druhej, o Zuzinom zjavnom podiele na narušenom vzťahu s dcérou akosi taktne mlčia.
Scenár je však problematický z viacerých hľadísk. I na pomery trpezlivého diváka z neho informácie lezú ako z chlpatej deky. Dôkladne načasované dávkovanie informácií je moderné, no v tejto dráme presahuje únosnú mieru – tvári sa sofistikovane a premyslene, no v skutočnosti iba skúša diváka z pozornosti. O vzájomných rodinných vzťahoch či problémoch sa dozvedáme úsečne a akoby ledabolo a rovnako to je i s podstatou konfliktu medzi Zuzou a nedospelou Mirou. Toto je kameňom úrazu práve preto, že sa vo výsledku vôbec nejde o avizovaný „zápas o toho istého muža“, ale o zúfalú snahu dcéry získať lásku a pozornosť odcudzenej matky.
V postave šestnásťročnej Miry sa celkom nepochopiteľne snúbilo niekoľko nezlučiteľných protipólov: tínedžerský vzdor s vyspelým porozumením (pretože ona jediná pomenúva veci také, aké sú); nenávisť s vyrovnanosťou; detská naivita a hravosť so samovražednými tendenciami. A ešte sa striedajú v každej scéne. Ide o koktail, ktorému chýba skutočné pochopenie psychiky. Zvláštne sú i nečakané a úprimné spovede ženských hrdiniek jedinej mužskej postave – Zuzinmu ex-manželovi v podaní Marka Igondu. Ten nehrá v príbehu veľkú rolu a je skôr akýmsi mýtickým (a teda i idealizovaným) archetypom muža – premennou v živote ženy.
V konečnom dôsledku, vedľajšie línie Jany a Evy (aj keď dobre zahrané) vyznievajú zbytočne, ex-manžel je v celom scenári vlastne nevedno prečo a mlčanlivé zmierenie matky a dcéry na samom konci nie je ničím motivované. Beztak, slovenský film sa aspoň niekam posunul – Miluj ma alebo odíď je realizovaný na profesionálnej úrovni aj s talentovanými mladými neherečkami, nesnaží sa opičiť po hollywoodskych trendoch, repliky konečne znejú prirodzene, vystačí si so skromnými prostredím chalupy a pomerne zdarne sa vyhýba klišé. O divácku náklonnosť ho oberá iba scenár.
