X-Men: Posledný vzdor / X-Men: The Last Stand, 2006 © Twentieth Century Fox

Schéma je opäť rovnaká: Nejaký príliš horlivý človek, ktorý má na to svoje veľmi pádne dôvody, sa usiluje „vyriešiť“ mutantov. Tentoraz pomocou lieku, ktorý ich zbaví nadprirodzených schopností, získaný z jedného mutanta, ktorý ma schopnosť potláčať schopnosti iných mutantov. Magneto (Ian McKellen) opäť pripraví nejaký plán ako ľudí vytrestať a profesor Xavier (Patrick Stewart) sa mu v tom bude opäť snažiť zabrániť. Aby ste si to náhodou nepomýlili s dvojkou, tvorcovia predstavia aj posily na oboch stranách.

akčný, sci-fi, triler
2006 / 107 min. / MP 12

Originálny názov
X-Men: The Last Stand

USA

Réžia
Brett Ratner
Scenár
Simon Kinberg, Zak Penn
Koncom minulého tisícročia to s komiksovými adaptáciami nevyzeralo ktovieako. Vydarené dielka, ako tretí a štvrtý Batman, ich pomaly začínali posúvať tam, kde je dnes western. Potom prišiel Bryan Singer a odštartoval novú vlnu komiksov s jednotkou X-Menov. Režisér a scenárista, ktorý nemal skúsenosti s veľkými projektami, obsadil do úlohy Wolverina dovtedy neznámeho Hugha Jackmana a ten zaťal svoje drápy poriadne hlboko, čomu sa fanúšikovia veľmi potešili.

Po úspechu u divákov aj kritikov sa ďalšie komiksy začali vyrábať ako na bežiacom páse a okrem iných prišli Spiderman, Sin City, Fantastická štvorka, Batman začína, Daredevil aj ich spin-offy Catwoman a Electra a množstvo ďalších a dokonca aj taká Road to Perdition je komiksová adaptácia, aj keď to na prvý pohľad nevyzerá. Veľa ďalších sa samozrejme pripravuje.

Do našich končín nedoznieva ozvena novej vlny záujmu o komiksy na plátne tak výrazne ako za morom, pretože tu predsa len nie je tradícia komiksu veľmi bohatá a pozeráme sa naň trochu cez prsty. A ak sa tu aj niečo vytvorilo, tak v dosť odlišnej podobne (napr. Rychlé šípy by si so svojimi skromnými schopnosťami asi ťažko poradili s takým Jokerom). Ani návštevnosť kín komiksových adaptácií nezvykne byť u nás veľmi vysoká.

© Twentieth Century Fox

Keďže Singer dal tentoraz prednosť oživovaniu inej komiksovej legendy (Superman) od konkurenčných DC Comics, nastúpil na scénu Brett Ratner. Práve táto zmena by mohla vyvolávať isté obavy z poklesu kvality, vzhľadom na predchádzajúce Ratnerove filmy. Bohužiaľ, tieto obavy boli naplnené, našťastie nie v tej miere, ako pri spomínanom Batmanovi. Len o tomto filme nikto nebude ani len uvažovať ako o najlepšej komiksovej adaptácií, na rozdiel od prvých dvoch častí. Mimochodom tie debaty, ktorá komiksová adaptácia je najlepšia, sú úplne zbytočné. Každému predsa musí byť jasné, že je to jednoznačne Rodinka úžasných.

Noví X-meni sú povrchnejší, jednoduchší, s väčším dôrazom na zábavu. Predtým bola zábava, samozrejme, tiež na prvom mieste, ale inteligentnejšia a dodržiavajúca stanovené pravidlá alebo, ak chcete, logiku. To je tentoraz viackrát dosť výrazne porušené.

Čože už by to bolo za pokračovanie, keby nebol vyšší rozpočet, viac postáv, lepšie triky, proste vyššia kvalita za rovnakú cenu lístka? (Alebo žeby len všetkého viac za každú cenu?) Jedným z problémov je práve ďalšie zväčšenie počtu postáv, ktorých už v minulej časti bolo pomerne dosť a takto zostalo pre každého ešte menej priestoru. Nepomôže ani to, že ich pár zomrie pomerne skoro, preto sa aj ťažko hodnotí výkon hercov. Napriek tomu sa dá povedať, že aj tentoraz najviac pozornosti „priťahuje“ Magneto Iana McKellena. Keďže má film tentoraz o niečo kratšiu minutáž a treba nastoliť aj nejakú tú zápletku, bolo nevyhnutné niektoré veci zjednodušiť. Jednotlivé postavy sú len zľahka načrtnuté, žiadny vývoj sa nekoná. To je asi hlavný rozdiel oproti Singerovi, ktorý sa postavám venoval s väčším dôrazom. Vzťah „anjela“ a jeho otca bol ale vyriešený celkom zaujímavo, no na druhej strane motív tolerancie k odlišnosti pôsobil tentoraz trochu umelo a násilne.

© Twentieth Century Fox

Povinnosťou takýchto filmov je aj udrieť si do Busha, tentoraz je to navyše obohatené o jeho vzťah s bývalým ministrom zahraničných vecí C. Powellom. Keď to človek vidí v prvých 150 filmoch stále rovnakým spôsobom, ešte je to v pohode, potom to už začne otravovať.

Občas je prítomný zbytočný pátos a väčšina postáv dookola opakuje, že za niečo treba „bojovať“. V prvej polovici filmu toho boja resp. akcie veľa nie je, skôr sa tam riešia rôzne „závažné“ témy. Pôsobia ako nútené zlo, ktoré musí vytvoriť nejakú zápletku, aby mohla nastúpiť akcia, ktorá to všetko rozpletie. Tá je nakrútená výborne, triky sú fajn, autá lietajú jedna radosť.

Jedna malá výhrada by mohla byť voči tomu, že keď už bojujú proti sebe nejakí mutanti, akosi príliš často sa bijú len tak päsťami a z neznámeho dôvodu zabúdajú na svoje schopnosti. Až sa dostávame k záveru, ktorý najviac porušuje spomínané pravidlá a znamienko plus si určite nezaslúži. Mimochodom, úplne posledná scéna si necháva otvorené dierka pre pokračovanie, aj keď toto vraj mala byť záverečná časť.

Ak sa vám páčili minulí X-Meni, pozrite si aj nových a neutrpíte žiadnu ujmu. Možno je predchádzajúci text príliš prísny, ale to dané hlavne porovnaním s predošlými dvoma dielmi. Zábava je to stále celkom dobrá a v rámci žánru niečo nad priemerom. A, navyše, sa asi ani nebudete v kine veľmi tlačiť, lebo všetci išli lúštiť nejaké kódy.

PS: Viete, že Wolverine dostal v Sin City nakladačku od Marva?