Da Vinciho kód

Originálny názov: The Da Vinci Code

Žáner: Thriller / Mysteriózny
Minutáž:149 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP12

Réžia: Ron Howard
Scenár: Akiva Goldsman
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Tom Hanks, Jean Reno, Audrey Tautou, Ian McKellen, Alfred Molina, Paul Bettany, Jürgen Prochnow, Jean-Pierre Marielle

V posledných rokoch sa mi už toľkokrát potvrdilo príslovie, že čím očakávanejší trhák, tým väčšia volovina, že som na DaVinciho kód išiel takmer s hrôzou v očiach. Ale dovoľte si nevidieť film, ktorý budú vidieť všetci (minimálne kvôli tomu, že si niečo také nikto okrem vás nedovolí).

Jacques Sauniére správca Parížskeho Louvru zomiera na pracovisku rukou tajomného mnícha, ktorý zjavne zabudol, že jedna guľka nestačí. Sauniére má pred vlastným skonom dosť času navymýšľať si kopec hlavolamov a výdatne nimi vyzdobiť miesto činu a zanechať pozvánku k ich riešeniu majstrovi v lúštení šifier Robertovi Langdonovi, ktorého hrá Tom Hanks. Ten sa pri lúštení v Louvri stretáva so Sophie Neveu (Audrey Tautou) – Sauniérovou vnučkou a rigidným policajným kapitánom Facheom (Jean Reno). Sophie Langdona presvedčí o hrozbe, ktorá na neho číha, keď ho upozorní, že má nevedomky vo vrecku maličký vysielač (povedal by som, že to vyťahovanie drobnej špionážnej elektroniky a následne sklamaní policajti, presvedčení z bodky na radare, že sledovaný objekt vyskočil z okna, je klišé nehodné dobrého filmu ani knihy). Navyše Fache zjavne ničí dôkazový materiál. Dobrodružstvo, na konci ktorého nás čaká odhalenie tajomstiev, ktoré by mohli zničiť údajne obrovskú moc katolíckej cirkvi na tejto planéte sa môže začať.

Tajomné sekty, Vatikánske pikle, sprisahania veľkého formátu, vraždy v mníšskom habite, nádherné pamiatky, symboly a šifry sa nás rútia v mierne nezvládateľnom tempe. Filmový príbeh zjavne doplatil na vernosť obsiahlej predlohe, ktorú nebolo od veci filmovo osekať. Navyše pointa, ktorá v knižnej podobe nemusí pri patričnom spracovaní vyzerať telenovelovo naivne sa sťaby scéna na plátne zvrtáva v nechcenú paródiu. Nečudujem sa, že pri novinárskej prezentácii DaVinciho párkrát vybuchli aj salvy smiechu.

Langdon ako profesor zatiahnutý do víru bondovskej akcie, skýtal príležitosť na hru s pôvodným poňatím postavy. Tom Hanks mohol pripomínať povedzme sebaironického Caryho Granta z Hitchkockovho Na sever severozápadnou linkou. Nadhľad sa však nekoná a to ani v avizovanej podobe s Fordovým Indiana Jonesom. Tento film by mohol natočiť ktokoľvek a nič by sa nezmenilo. Nezdá sa, že by bol Brownov DaViciho kód zrovna obľúbenou knihou režiséra Rona Howarda. Z hľadiska formy máme dočinenia s otravne obyčajným štandartne zvládnutým hollywoodskym remeslom. Popularita knihy Dana Browna a rozruch okolo nej zaručili filmu komerčný úspech vopred, takže sa nepísaným heslom produkcie logicky stalo – hlavne nič nepokaziť (napríklad prílišnou originalitou). Existujú však populárne príbehy, či komiksy, z ktorých sa len originálnym sfilmovaním s patričným nadhľadom stalo takmer niečo, ako veľké umenie (Indiana Jones, Mlčanie Jahniat, Votrelec…). Zdá sa, že na úsvite 21. storočia sa nič také nedá čakať. Žijeme v období, keď marketing pohltil film do tej miery, že Tom Hanks ani nemá v čom inom hrať.

Vo vzduchu visí otázka: Čo by to bolo za film, keby neexistoval pôvodný bestseler, respektíve keby sme o ňom a o trvalo živenom rozruchu, ktorý údajne spôsobil nič nevedeli? Pomiňme zrejmý fakt, že by to nebol film s Tomom Hanksom. Som si takmer istý, že by sme sa dočkali priemerne úspešného thrileru typu Fantóm Louvru, ktorý by rozhodne v novinách časopisoch neobsadil iné miesto, ako kratučkú štandartnú položku typu filmové novinky. Keby dnes žil Alexader Dumas, asi by písal podobné romány ako Dan Brown. Existuje veľa filmových spracovaní Troch Mušketierov, či Muža s maskou. DaVinciho kód sa najviac podobá na tie americké. Škoda. Bez hry, humoru, nadhľadu a akejkoľvek invencie, ktorými sa vyznačuje literárna predloha. Inak celkom uchádzajúci letný thriler.